Zdôvodňuje to znepokojujúcimi správami svetových spravodajských služieb o iránskom jadrovom programe. „Ten Izrael považuje za najväčšiu hrozbu svojej existencie. Irán totiž ďaleko pokročil nielen vo svojom jadrovom výskume, ale aj čo sa týka výroby bômb ďalekého doletu. Obáva sa ich nielen Izrael, ale aj štáty južnej Európy, pretože sú v oblasti ich dosahu,“ povedala pre HN analytička Irena Kalhousová.

Jadrová hrozba
„Irán má blízko k atómovej zbrani. Musíme sa preto obrátiť na ďalšie krajiny, aby splnili svoje sľuby, ktorými nie sú len pasívne sankcie,“ tvrdí Peres. Podľa neho sú snahou Iránu získať jadrovú zbraň znepokojené spravodajské služby mnohých krajín. Narážal tiež na minulotýždňové vyjadrenia amerického prezidenta Baracka Obamu o tom, že Irán predstavuje jadrovú hrozbu.

Západné mocnosti totiž podozrievajú Teherán zo snáh o zostrojenie jadrových zbraní a v snahe zakročiť proti jeho jadrovému programu uvalili na krajinu sankcie. Tá však podozrenia odmieta a tvrdí, že program je určený výhradne na výrobu elektriny.

Vojna či sankcie?
Predstavitelia židovského štátu sa na naliehanie z Washingtonu odmietli jednoznačne zrieknuť možnosti, že uskutočnia proti iránskym zariadeniam samostatný prekvapivý úder. Podľa expertov je však pravdepodobnejšie, že do útoku proti „jadrovej hrozbe“ Izraelčania nepôjdu sami. „Izrael, USA a Francúzsko varovaniami vysielajú Iránu jasný signál, že jeho kroky sledujú. Prípadný útok by viedli spoločne, pričom sa budú snažiť vytvoriť spojeneckú koalíciu,“ tvrdí Kalhousová. Irán však pohrozil, že Izrael v prípade útoku potrestá. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zároveň minulý týždeň zdôraznil, že jeho krajina sa určite nebude nečinne prizerať, ak by mal byť Izrael ohrozený. Paríž sa však o možnom použití vojenskej sily vyjadruje veľmi opatrne. „Stále môžeme sprísniť sankcie, aby sme vyvinuli na Irán tlak. Budeme pokračovať v tejto ceste, lebo vojenský zásah by mohol v regióne vytvoriť úplne nestabilnú situáciu,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé.