Ľudstvo vôbec po prvý raz nazrelo k samotným hraniciam vesmíru. Snímky z najvzdialenejších hlbín kozmu sa na Zem dostali vďaka novej unikátnej technológii Hubblovho teleskopu. Dosiaľ nevídané obrázky ukazujú, ako vesmír vyzeral pred 13,2 miliardy rokov, teda iba 450 miliónov rokov po jeho vzniku.
Vedci z amerického vesmírneho úradu NASA si od novej technológie veľa sľubujú. „Tieto poznatky nám ukazujú, ako sa formovali galaxie v úplných začiatkoch vesmíru. Vďaka nim sa mnoho dozvieme o postupnom vzniku chemických prvkov v kozme či o zrode našej galaxie, teda Mliečnej dráhy,“ vysvetlil pre HN Vladimír Štefl z Oddelenia astrofyziky Masarykovej univerzity v Brne.
Najhlbší vesmír
Zábery siahajúce k úplným hraniciam vesmíru sa podarili vďaka technológii nazvanej extrémne hlboké pole. Na fotografiách sa objavuje 5,5 tisíca galaxií, o väčšine ktorých doteraz ľudstvo sotva tušilo. „Je to najhlbšia snímka vesmíru, akú sa kedy podarilo vytvoriť. Zachytáva najmenej viditeľné a najvzdialenejšie galaxie, ktoré boli vôbec zaznamenané,“ citovala agentúra Reuters astronóma Gartha Illingwortha z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz.
Nová technológia podľa neho umožňuje vedcom ísť do histórie vesmíru ďalej než kedykoľvek predtým.
Zábery, aké teraz priniesol Hubblov teleskop, nemôže ponúknuť žiadny najvýkonnejší ďalekohľad na pozemskom observatóriu. Miniatúrne objekty na snímkach žiaria desaťmiliárdkrát slabšie, než hviezdy, ktoré vidíme voľným okom zo Zeme. Pre porovnanie – kým najbližšia hviezda Alfa Centauri je od Zeme vzdialená len niečo vyše štyroch svetelných rokov, hviezdy zo záberov Hubblovho teleskopu ležia miliardy svetelných rokov ďaleko.
Na hraniciach kozmu
Nový pohľad do hlbín vesmíru je poskladaný z dvoch tisícok snímok. Hubblov teleskop sa zameral len na malú časť oblohy veľkú asi ako náš Mesiac v splne. Využil pritom zábery z 555 hodín pozorovania počas posledných desiatich rokov.
Vďaka tomu vedci môžu sledovať prakticky celý vývoj vesmíru od veľkého tresku až po dnešok. Bližšie k Mliečnej dráhe sa nachádzajú svetlomodré, teda najmladšie galaxie. Červeným svetlom zase žiaria staršie galaxie, ktoré už nie sú schopné produkovať nové hviezdy.
Človek je pritom so súčasnou technikou schopný dovidieť zhruba 400 miliónov svetelných rokov od vesmírnych hraníc. Na samotný koniec kozmu však nedovidí nikdy. V úvodných desiatkach až stovkách miliónov rokov po veľkom tresku sa totiž prvé hviezdy a galaxie iba formovali, v tejto zóne sa preto nedá nič pozorovať.
Hubblov nástupca
Experti tvrdia, že vývoj nových technológií pomôže v budúcnosti nazrieť do ešte vzdialenejších končín kozmu, než momentálne ponúka Hubblov teleskop. „Veľké nádeje sa vkladajú najmä do Webbovho teleskopu,“ hovorí Štefl.
Ďalekohľad nazvaný podľa bývalého šéfa NASA Jamesa Webba má svojho predchodcu nahradiť na obežnej dráhe v roku 2018. Americký projekt podporuje Európska aj Kanadská vesmírna agentúra. Jeho prístroje budú využívať predovšetkým infračervené žiarenie, čím sa mu podarí preniknúť hlbšie do vesmíru. Astronómovia tak dostanú lepší pohľad na oblaky prachu, z ktorých vznikajú galaxie, hviezdy a planetárne systémy.