Týždeň po oslobodení prvej skupiny 15 európskych turistov, ktorých takmer dva mesiace v saharskej púšti zadržiavali islamistickí teroristi, sa viacerí z nich stali žiadanými hosťami v rôznych talkšou a médiách. Ich komentáre k udalostiam v Alžírsku, najmä pokiaľ ide o správanie samotných radikálnych bojovníkov, sa pritom rôznia.
"Ako stravu dostávali kašu bez cukru a soli, ktorú im servírovali v kýbľoch. Mútnu vodu z kaluží si cedili cez toaletný papier. Každý z nich schudol 10 -- 18 kíl. Ako zvieratá sa plazili k válovu," reprodukuje situáciu príbuzný jedného rukojemníka. Ženy sa museli zahaliť a vždy, keď sa im závoj skĺzol, pohrozili im väznitelia zbraňou.
Koncom februára a začiatkom marca zmizlo v púšti postupne šesť skupín európskych turistov -- 16 Nemcov, 10 Rakúšanov, štyria Švajčiari, jeden Holanďan a jeden Švéd. "Naša skupina cestovala naprieč Saharou v štyroch autách. Naproti nám sme uvideli nemecké terénne vozidlo. V púšti je zvyk, že keď sa ľudia stretnú, tak zastavia a porozprávajú si novinky. Naše zdesenie bolo obrovské, keď z auta vyskočilo osem teroristov, ktorí nám začali hroziť kalašnikovmi," vykreslil Rakúšan Gerhard Wintersteller únos. Radikálni bojovníci žiadali výkupné, za ktoré by si mohli kúpiť zbrane.
Harald Ickler si však do svojho denníka zapísal, že teroristi s nimi zaobchádzali relatívne slušne. "Sú to dobre vyzerajúci mladí muži, jeden z nich je študentom geológie," zverejnil nemecký týždenník Spiegel úryvky jeho zápiskov. Veľký rešpekt preukázali podľa jeho úsudku ženám. Postarali sa, aby Michaelu Jobertovú, ktorú zasiahla guľka do chrbta, operoval chirurg. Za zranenie sa jej aj ospravedlnili.
Rakúšan Ingo Bleckmann napriek mnohým útrapám, ktorými museli rukojemníci prejsť, opísal svojich väzniteľov ako humánnych nábožensky založených mužov. Zdôraznil, že počas prestrelky pri oslobodzovaní nevystavili ich životy nebezpečenstvu . "Keď padol prvý výstrel, vzdialili sa od nás, aby nás ušetrili. Mohli nás pritom použiť ako živé štíty." Keď sa dozvedel, že viacerí z nich pri oslobodzovaní zahynuli, "zasiahlo ho to", boli to totiž ľudia, ktorí v "tomto skúpom svete naňho urobili dojem svojou osobnosťou". "Takmer sme sa stali priateľmi," tvrdí prekvapivo bývalý rukojemník. V tejto súvislosti sa vynárajú aj špekulácie o tzv. štokholmskom syndróme. Je to stav, počas ktorého obete vyvinú porozumenie pre konanie páchateľov. Stáva sa tak väčšinou pri dlhšom zadržaní a únosoch so spoločenskopolitickým podtextom.
Salafistická skupina pre kázeň a boj (GSPC) Hasana Chattába, ktorá turistov zadržiavala, je napojená na sieť Al-Kajdá Usámu bin Ládina. Jej cieľom je boj za návrat ku koreňom islamu a vytvorenie náboženského štátu. Podľa médií je GSPC, ktorú Spojené štáty už rok vedú na čiernej listine teroristických organizácií, najlepšie štruktúrovaným radikálnym hnutím v Alžírsku. Pred takmer piatimi rokmi sa odštiepilo od neslávne známej Islamskej ozbrojenej armády (GIA). Po ťažkých stratách v bojoch s alžírskou armádou má Chattáb údajne k dispozícií 100 -- 300 odhodlaných bojovníkov. GSPC je organizovaná v malých komandách, ktoré sa považujú za neobyčajne brutálne. Doteraz útočili predovšetkým na vojenské a policajné ciele.
Špekulácie o osude skupiny pätnástich turistov, ktorí naďalej zostávajú v zajatí, sa množia. Alžírske denníky včera informovali, že rokovania o prepustení sa dostali do slepej uličky. Le Quotidien d´Oran okrem toho konštatoval, že medzi Berlínom a Alžírom existujú v súvislosti s ďalším postupom pri oslobodzovaní rukojemníkov, medzi ktorými je aj 10 Nemcov, názorové rozdiely. "Nemci podporujú vyplatenie výkupného a chcú za každú cenu spolurozhodovať o ďalšom postupe," napísal. Denník ďalej informoval, že Berlín bol prekvapený minulotýždňovou násilnou akciou a nechce žiadnu riskantnú vojenskú operáciu, ktorá by mohla ohroziť životy rukojemníkov. Okrem Nemcov sú medzi nimi aj štyria Švajčiari a jeden Holanďan.