Skončila sa veľká éra letov do vesmíru

2 - počet členov najmenšej posádky raketoplánu;
2 - dva dni, šesť hodín a 13 minút trvala najkratšia dokončená misia (raketoplán Columbia v novembri 1981);
5 - toľko amerických raketoplánov letelo do vesmíru;
8 - počet členov najväčšej posádky raketoplánu (v októbri 1985 a v júni 1995);
9 - toľkokrát sa raketoplány spojili s orbitálnej stanicou Mir;
14 - obetí si vyžiadali dve havárie raketoplánov (Challenger 28. januára 1986 a Columbia 1. februára 2003);
16 - z toľkých krajín boli ľudia, ktorí na palubách raketoplánov leteli do vesmíru;
17 - dní, 15 hodín a 53 minút trvala najdlhšia dokončená misia raketoplánu (Columbia v novembri 1996);
25 - ton vážil najťažší náklad raketoplánu - Columbia v júli 1999 vyniesla na obežnú dráhu röntgenové observatórium Chandra;
29 - rokov mal najmladší člen posádky raketoplánu - v júni 1985 sa ním stal sultán Salman Abdal Azíz Saúd - doteraz jediný občan Saudskej Arábie, ktorý bol vo vesmíre;
30 - rokov lietali raketoplány do vesmíru;
37 - toľkokrát sa raketoplány spojili s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS);
49 - žien letelo na palube raketoplánov do vesmíru;
77 - rokov bolo najstaršiemu členovi posádky raketoplánu - v októbri 1998 astronautovi Johnovi Glenn;
135 - počet misií raketoplánov, vrátane posledného letu raketoplánu Challenger, ktorý skončil explóziou 75 sekúnd po štarte;
306 - mužov letelo na palube raketoplánov do vesmíru;
355 - počet osôb, ktoré leteli na palube raketoplánov do vesmíru;
852 - celkový počet členov posádok raketoplánov v histórii (započítané vrátane opakovaných letov niektorých astronautov);
1333 - dní strávili raketoplány vo vesmíre;
28 160 - kilometrov za hodinu je rýchlosť raketoplánu pri štarte;
113 700 - miliónov dolárov (takmer dva bilióny korún) stál program raketoplánov (čiastka nie je upravená o infláciu);
2 500 000 - zhruba z toľkých súčiastok sa skladá raketoplán.

Galéria raketoplánov

Columbia

Atlantis

Discovery

Endeavour

Challenger