Belgická tlač dnes uvádza, že 21. november vstúpi do histórie krajiny ako deň, keď sa rozpadla ešte nesformovaná vláda. V pondelok popoludní politická kríza prepukla nanovo, keď dezignovaný premiér Elio Di Rupo ponúkol kráľovi Albertovi II. svoju rezignáciu pre neprekonateľné spory o budúcoročný rozpočet. Kráľ zatiaľ jeho demisiu neprijal, a hoci sa v Belgicku vyrojili viaceré hypotézy o pokračovaní provládnych rozhovorov, neistota potrvá minimálne do stredy, keď kráľ ukončí stretnutia so všetkými predstaviteľmi relevantných politických strán a rozhodne, či prijme demisiu Elia Di Rupa.
Audiencie politických lídrov na zámku Ciergnon, kde sa kráľ zotavuje po menšom lekárskom zákroku na nose, sa začali dnes dopoludnia, keď Albert II. ako prvých prijal flámskych kresťanských demokratov (Cd&V). Tí už stihli naznačiť, že nebudú zastávať doterajšiu váhavú pozíciu a sú ochotní podporiť Di Rupov vládny plán. Líder Cd&V Wouter Beke bol predposledným kráľovským vyjednávačom, ktorého na jar tohto roku nahradil práve frankofónny socialista Elio Di Rupo.
Di Rupo mal až do pondelka povesť úspešného vyjednávača, ktorému sa darí prekonávať jednu politickú prekážku za druhou a prekonávať etnické rozpory medzi Flámami a Valónmi. Médiá vďaka nemu hovorili o štvrtej veľkej reforme štátu a pasovali ho s istotou za budúceho premiéra, avšak rokovania o úspornom rozpočte už boli nad jeho úsilie. Nepodarilo sa mu presvedčiť všetkých politických partnerov zo šestice politických strán, no najmä flámskych liberálov (Open VLD) na schválenie výdavkových škrtov potrebných pre zníženie štátneho deficitu pod tri percentá HDP, ako to čoraz dôraznejšie od Bruselu žiada Európska komisia. Úsporné opatrenia sú považované za nevyhnutné na odvrátenie hrozby rozšírenia dlhovej krízy eurozóny na túto krajinu.
Kým kráľ v rámci politických konzultácií postupne prijíma a prepúšťa jednotlivých politických lídrov v snahe zažehnať patovú situáciu, belgická tlač živí všetky možné hypotézy o budúcom osude novej belgickej vlády. Najčastejšie sa pripúšťa odmietnutie Di Rupovej demisie, keďže predsa len, šestica strán má za sebou kus spoločnej práce a musí nájsť iba spôsob ako prekonať názory na oklieštený rozpočet a dohodnúť sa na tom, kde v štátnom sektore zohnať okolo 12 miliárd eur na vyrovnanie rozpočtu v najbližších dvoch rokoch. Iný scenár predvída nahradenie Di Rupa tiež politikom z tábora socialistov, ale flámskych (SP.a), ktorým by mal byť senátor Johan Vande Lanotte, líder SP.a v rokoch 2005 až 2007. Iná hypotéza tvrdí, že najlepšie by bolo posilniť, čiže dať väčšie právomoci súčasnej odchádzajúcej vláde Yvesa Letermeho a ďalší zo scenárov volá po vytvorení čisto úradníckej vlády, zostavenej z expertov, ktorí dokážu prijať nevyhnutné ekonomické a rozpočtové opatrenia.
Kým však kráľ, ktorému z ústavy vyplýva úloha sprostredkovateľa, nerozhodne inak, Di Rupo je ešte stále oficiálnym zostavovateľom novej belgickej vlády. Aj napriek tomu obavy o Belgicko zostávajú hlboké. Po 526 dňoch odkedy Belgicko nemá vládu, ktorá vzišla z parlamentných volieb (13. jún 2010), nová politická kríza ešte viac zneistí finančné trhy, jej prehĺbenie sa môže odraziť na ratingu krajiny a v konečnom dôsledku to ohrozí aj súčasné snahy ostatných lídrov eurozóny o riešenie akútnej dlhovej krízy.
Aj preto dnes nielen belgický kráľ Albert II., ale aj predseda Európskej rady a bývalý belgický premiér Herman Van Rompuy, vyzvali všetkých politických aktérov na zodpovednosť vo chvíľach, keď sa situácia stala dramaticky vážnou pre budúci osud kráľovstva.