Celkové priame výdavky Európskej únie na rozšírenie o desať krajín, vrátane Slovenska, dosiahnu za obdobie rokov 1990 -- 2006 takmer 70 miliárd eur, je to však relatívne "veľmi malá cena", uvádza v novej správe o nákladoch na rozšírenie Európska komisia. Táto suma predstavuje totiž počas 17 rokov v priemere menej ako jedno percento celkového hrubého domáceho produktu, ktorý EÚ vytvorí, pričom ročné výdavky sú okolo 0,05 percenta.
Celkové výdavky rozdelila komisia na predvstupovú pomoc (programy Phare, ISPA, SAPARD) a podporu po vstupe desiatich krajín (štrukturálne fondy, poľnohospodárstvo, vnútorné politiky, administratíva). Pred vstupom (1990 -- 2003) vynaložila únia na nové krajiny 20 miliárd eur, po vstupe (2004 -- 2006) to bude ďalších 49,5 miliardy.
Podľa EK však ide o "veľmi malú cenu". Rozšírenie prinesie nové obchodné príležitosti firmám v EÚ -- už v priebehu prípravy rozšírenia dosiahol kumulovaný obchodný prebytok únie s budúcimi členskými štátmi 104,4 miliardy eur, čo dáva nový pohľad na 70-miliardové výdavky.
Perspektíva členstva zasa pomohla krajinám východnej a strednej Európy prekonať politické a ekonomické krízy a prispela k regionálnej stabilite. Náklady na rozšírenie EÚ v porovnaní s ďalšími veľkými plánmi obnovy z minulosti sa opäť javia ako veľmi nízke.
Nemecké zjednotenie stálo v rokoch 1991 -- 1998 sumu 500 miliárd eur, čo bolo päť percent HDP, povojnový americký Marshallov plán pohltil v rokoch 1948 -- 1951 sumu 13,3 miliardy dolárov, respektíve dve percentá HDP, porovnáva komisia.
Rozšírenie prispeje aj k posilnenej bezpečnosti. Aj náklady na túto oblasť sa v porovnaní s inými regiónmi ukazujú ako nízke. V prepočte na obyvateľa, na desať budúcich členských krajín vynaložila EÚ od roku 1991 o 70 percent menej ako na krajiny západného Balkánu.
K rozšíreniu EÚ dôjde po skončení ratifikačného procesu 1. mája 2004. Prijatie Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Cypru ratifikovalo doteraz z 15 členských krajín únie len Nemecko a Dánsko.