Vaša krajina bola ešte donedávna na pokraji bankrotu. Zaviazali ste sa k tvrdým škrtom, Gréci však už majú šetrenia dosť. Hrozí, že v úsporách pod tlakom verejnosti poľavíte?
Grécko bude pokračovať v plnení cieľov programu so vzájomnou podporou a solidaritou našich partnerov. Na druhej strane, dnes už všetci uznávajú, že problém nie je len grécky, ale vo všeobecnosti európsky. Aj z tohto dôvodu musí byť riešenie európske.
Mnoho Grékov obviňuje zo zodpovednosti za ich hospodárske problémy Európsku úniu, predovšetkým nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Je tento negatívny postoj voči Európe vo vašej krajine stále cítiť?
Grécky štát je od svojho vzniku stabilne proeurópsky orientovaný a tvorí neoddeliteľnú časť európskej rodiny aj systému hodnôt. Sme kolískou európskej kultúry. Gréci si to veľmi dobre uvedomujú a Európu považujú za svoj dom. Uznávajú dlhoročný úžitok, ktorý priniesla spoluúčasť Grécka v Európskej únii od roku 1981 a v eurozóne od roku 2001.
V čase najväčšej krízy sa však priamo z Grécka ozývali hlasy žiadajúce návrat drachmy. Čo na euro hovoria ľudia dnes?
Vo všetkých preferenciách, od začiatku krízy až dodnes, drvivá väčšina gréckeho ľudu prejavuje záujem o zotrvanie našej krajiny v eurozóne. Vieme, že úžitok z eura je zreteľne väčší než návrat k národnej mene drachme.
Napriek tomu bola vaša krajina považovaná za centrum dlhovej krízy v eurozóne. Dávali vám to vaši kolegovia na európskych summitoch pocítiť?
V skutočnosti Grécko nie je v centre záujmu európskych inštitúcií. To však neznamená, že sme prekonali krízu. Je dôležité, aby naši partneri poznali dôsledky uplatňovaného programu, ale aj uznali úspešné napredovanie vďaka obetiam Grékov.
Gréci síce prinášajú obete, ale krajina stále zažíva protesty. Dokážu ľudia vôbec pochopiť, prečo sú škrty nevyhnutné?
Stačí sa pozrieť na čísla. Grécka ekonomika sa nachádza v šiestom roku zostupu. Od roku 2008 sa hrubý domáci produkt znížil o 27 percent. Nezamestnanosť vystúpila počas prvého kvartálu 2013 na 27,4 percenta. Ekonomický zostup z predchádzajúcich rokov sa pritom prvýkrát objavil v rozvinutej krajine a vo väčšej či menšej miere ovplyvnil gréckych občanov. Kríza má navyše vážne spoločenské dosahy, hlavne na slabšie spoločenské vrstvy. Je preto zrejmé, že treba pristúpiť k politickým rozhodnutiam, ktoré prispejú k rozvoju ekonomiky a k boju s nezamestnanosťou.
S prezidentom Ivanom Gašparovičom ste v Bratislave hovorili aj o gréckom predsedníctve Európskej únii v prvom polroku 2014. Čo bude vašou prioritou?
Je prirodzené, že uprostred hlbokej krízy, v ktorej sa ocitla únia, bude grécke predsedníctvo mať za cieľ predovšetkým posilnenie opatrení pre rozvoj ekonomiky, boj s nezamestnanosťou hlavne u mladých ľudí a inštitucionálne upevnenie menovej únie, ktoré podporí eurozónu. Treba pripomenúť, že naše predsedníctvo spadá do kritického obdobia volieb do Európskeho parlamentu v máji 2014, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispejú k budúcemu usporiadaniu EÚ.
Aktuálnym problémom je vojna v Sýrii. Objavili sa informácie, že USA chcú Grékov požiadať o pomoc pri prípadnom konflikte...
Grécko odsudzuje použitie chemických zbraní, odkiaľkoľvek by pochádzali. Na druhej strane, bombardovanie Sýrie nevedie k riešeniu. Kríza je politická a jej riešenie si preto vyžaduje politické prostriedky. Širšia oblasť Blízkeho východu má svoju vlastnú históriu, tradície aj zvyky. Dohoda medzi USA a Ruskom je prvý, ale dôležitý krok pre dosiahnutie mierového riešenia tejto krízy.