Týždenník Charlie Hebdo je satire a čiernemu humoru zaviazaný už celé roky. Čím viac sa mu vyhrážali, tým bol drsnejší, neúctivejší a politicky a nábožensky nekorektnejší.
V novembri 2011 prežila kancelária Charlie Hebdo bombový útok po tom, čo vydal špeciálne číslo s názvom „Šaría Hebdo“, s údajným hosťujúcim editorom Mohamedom. Na obálke bola karikatúra Mohameda, ktorý sa čitateľom vyhrážal „sto ranami bičom ak nezomrú od smiechu“.
Benzínová bomba kompletne zničila parížsku kanceláriu, webová stránka magazínu spadla kvôli hackerskému útoku a členom redakcie sa vyhrážali smrťou. Napriek tomu o šesť dní vyšlo nové číslo, ktoré malo na obálke obrázok karikaturistu ako sa vášnivo bozkáva s bradatým moslimom s textom „láska je silnejšia ako nenávisť“.
O necelý rok neskôr magazín opäť vydal viacero komiksov a karikatúr s vyobrazením Mohameda, vrátane takých na ktorých bol nahý, či ho na vozíku tlačil ortodoxný žid. Francúzska vláda vtedy redakciu vyzvala, aby prestala s vydávaním a zo strachu z teroristického útoku zatvorila ambasády, kultúrne centrá a školy v 20 krajinách. To však časopis nezastavilo.
Do kancelárií magazínu sa preto „nasťahovali“ policajné jednotky, aby redaktorov chránili pred priamymi útokmi. Minister zahraničných vecí Laurent Fabius vtedy magazín kritizoval slovami „Naozaj je nevyhnutné a rozumné ešte prilievať oheň do ohňa?“.
Gérard Biard, šéfredaktor časopisu, však kritiku odmietal. „Sme periodikum, ktoré rešpektuje francúzske zákony. Ak v Kábule či Rijáde fungujú iné zákony, nebudeme sa obťažovať s ich rešpektovaním,“ povedal pre médiá.
Charlie Hebdo čelil útokom najmä za urážanie islamu, no neštítil sa zhadzovať aj iné náboženstvá či búrať tabu. V roku 1970 bol jeho predchodca Hara-Kiri Hebdo zrušený, kvôli parodovaniu správ o smrti bývalého prezidenta Charlesa de Gaulle. Redaktori tento zákaz obišli premenovaním magazínu na Charlie Hebdo – mohlo by sa zdať, že práve po zosnulom prezidentovi, no v skutočnosti dostal magazín meno podľa postavičky menom Charlie Mensuel (a ten zase dostal meno po Charliem Brownovi).
V roku 1981 magazín skončil kvôli slabému predaju, no v roku 1992 opäť ožil do podoby, akú francúzski čitatelia poznajú dnes.