Koruny nízkych paliem a olivovníkov lemujúcich cestu do Fahahílu sa zmietajú vo svištiacom vetre a vzduchom letí jemný piesok kuvajtskej púšte. Nákladné lode a žeriavy na dlhom móle v prístave Šuajbá, v ktorom spojenecké jednotky vykladajú vojnovú techniku do vojny proti Saddámovi Husajnovi, sa strácajú v oblakoch prachu. Sever Kuvajtu prežíva najhoršiu piesočnú búrku za posledných štrnásť dní a viditeľnosť nepresahuje dvesto metrov.
Jeden za druhým opúšťajú prístav kamióny, ktoré vedú vojaci v svetlých uniformách s maskovacím vzorom. Niektorí z nich sú černosi a iní Hispánci. "K mólu vás pustiť nemôžem. Do prístavu si musíte zaobstarať eskortu z Hiltonu," tvrdí Američan v nepriestrelnej veste a prilbe narazenej do čela a utiahnutej pod bradou remienkom, ktorý stojí vedľa starostlivo navŕšenej kopy vriec s pieskom a s ďalšími piatimi vojakmi kontroluje kamióny prichádzajúce od diaľnice z Kuvajt City.
Získať v tlačovom stredisku spojencov v hoteli Hilton povolenie na návštevu prístavu, cez ktorý zásobuje armáda USA svoje jednotky v Iraku, a vybaviť si eskortu môže trvať aj niekoľko dní. Prvý humanitárny konvoj po mori určený trpiacemu obyvateľstvu v okolí juhoirackého Umm Kasru mal zo Šuajby vyraziť už včera odpoludnia. Pravda, za predpokladu, že by sa delfínom používaným americkými špecialistami podarilo odstrániť z mora posledné míny, ktorými zablokovali vjazd do Umm Kasru, jediného irackého hlbokovodného prístavu, ustupujúce jednotky Saddáma Husajna. Prístav v Šuajbe, tlačové stredisko v Hiltone či neďaleká rafinéria blízko Fahahílu boli minulý týždeň zjavne cieľom irackého vzdušného útoku, pri ktorom Saddámove jednotky použili rakety krátkeho doletu typu Ababíl-100. Jedna z nich spadla do mora niekoľko kilometrov od rafinérie, druhá skončila v púšti.
Umm Kasr sa príslušníkom britskej a americkej námornej pechoty podarilo vyčistiť od posledného, stočlenného oddielu Republikánskych gárd až piaty deň vojny. V druhom najväčšom irackom meste Basre, obliehanom spojencami od soboty, zatiaľ čakalo jeden a pol milióna Iračanov na dodávky humanitárnej pomoci. Niektorí však na spojeneckú pomoc nečakali, chopili sa zbraní a pustili sa do boja so Saddámovými elitnými jednotkami. Tie v meste majú údajne štyridsaťtisíc mužov v zbrani a desiatky tankov. Šíitske obyvateľstvo Basry si ešte dobre pamätá na krvavý kúpeľ, ktorý im Republikánske gardy pripravili v roku 1991, keď proti Husajnovi povstali prvý raz. Spojenci sa však vtedy z okolia mesta stiahli a zanechali ich napospas oddielom muža, ktorého portrét na nich dodnes pozerá z veľkoplošných plagátov na každom rohu.
Prvý potravinový konvoj dorazil do Umm Kasru včera dopoludnia cestou po súši cez Džahru a ďalej cestou pozdĺž pobrežia okolo ostrova Bubiján. Na neobývané miesto oddelené od zvyšku Kuvajtu slepým ramenom šat Al-Arabu, si roky brúsil zuby Bagdad.
"Mali sme v úmysle naložiť potravinami a balenou vodou tridsať kamiónov, nakoniec sme však kvôli piesočnej búrke mohli poslať iba sedem áut," oznámil agentúre AP pracovník humanitárneho operačného centra zriadeného v Kuvajt City krátko po vypuknutí vojny s Irakom.
Potravinová pomoc dorazí k trpiacemu irackému obyvateľstvu včas aj za predpokladu, že sa Američanom a Britom podarí zabezpečiť cesty medzi kuvajtskou hranicou a Basrou. Vojenský materiál, ktorý vykladali v prístave Šuajbá, však smeruje väčšinou k Eufratu, pozdĺž ktorého sa spojenci snažia preraziť na sever k Bagdadu. Vodičov už dnes čaká dvanásťhodinová jazda po trase dlhej tristo dvadsať kilometrov, na ktorých na nich okrem víriaceho piesku číhajú tiež kalašnikovy Saddámových fedajínov. Táto trasa bude každý deň o toľko kilometrov dlhšia, koľko ich počas štyridsatich dvoch hodín prejdú čelné jednotky 3. pechotnej divízie armády USA, postupujúce okolo posvätných šíitskych miest Nadžáfu a Karbaly od juhovýchodu k irackej metropole.