Utečenecká kríza výrazne posilňuje euroskeptickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AFD), ktorá sa výrazne vymedzuje proti prijímaniu nových migrantov. Teraz by ju podľa prieskumu spoločnosti Insa volilo desať percent Nemcov. Je to prvýkrát, čo AFD dosiahla v prieskumoch dvojciferný výsledok.
Klesá naopak voličská obľuba konzervatívneho bloku CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej a sociálnej demokracie (SPD) vicekancelára Sigmara Gabriela, ktoré tvoria vládnu koalíciu. Upozornil na to denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Euroskeptici posilnili
Podľa spoločnosti Insa ťaží AFD z neistoty vládnej koalície pri riešení utečeneckej krízy a z toho, že vládne strany nie sú jednotné.
Euroskeptici proti minulému týždňu posilnili o dva percentuálne body, zatiaľ čo CDU/CSU oslabila o 1,5 bodu na 34 percent a SPD o pol bodu na 24 percent. Pre obe vládne strany je to najhorší výsledok od parlamentných volieb v roku 2013.
Podpora opozičných strán je pritom dlhodobo stabilná. Ľavicu podporuje v prieskumoch 11 percent Nemcov, Zelených desať percent. Mimoparlamentná Slobodná demokratická strana (FDP) má teraz podporu šiestich percent voličov.
Vo východnom Nemecku, ktoré bolo cez víkend svedkom násilných protestov proti utečencom, sa potom preferencie AFD vyšplhali dokonca na 14 percent.
Predstavitelia AFD sa extrémizujú, myslia si politológovia
Politológovia oslovení FAZ upozorňujú, že AFD si je vedomá skutočnosti, že ju utečenecká kríza posilňuje, a predstavitelia strany sa vo svojich vystúpeniach posúvajú stále viac smerom k extrémnej pravici.
Šéf AFD v Durínsku Björn Hock, ktorý niekoľkokrát vystúpil na demonštráciách hnutia Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), podľa politológov vystupuje ako nacionalistický revolucionár a jeho výroky sa podobajú tým, s ktorými dlhodobo vystupuje krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NPD).
AFD v roku 2013 tesne neprešla do Spolkového snemu, v nasledujúcom roku však uspela v európskych voľbách aj v krajinských voľbách v Sasku, Durínsku a Brandenbursku.
Strana pôvodne vystupovala predovšetkým s ekonomickým programom zameraným na kritiku spoločnej európskej meny, po tohtoročnom rozkole v jej vedení však začala klásť väčší dôraz na spoločenské témy, predovšetkým na odpor voči prijímaniu utečencov.