Astronómovia, vedci, odborníci i laickí milovníci vesmíru sedeli včera popoludní ako prikovaní k svojim stoličkám. S napätím očakávali moment, ktorý bol za posledné štvrťstoročie najväčším úspechom na poli planetárneho výskumu. „Pripútajte sa,NewHorizons prichádza k Plutu,“ to sú slová, ktorými otec projektu Alan Stern všetkých fanúšikov pripravoval na historický moment.
SondaNewHorizons včera o 13.50 h nášho času preletela rekordne blízko kedysi deviatej planéty Slnečnej sústavy, dnes „len“ trpasličej planétky, Pluta. Od misie sa očakávali dosiaľ najkvalitnejšie zábery tohto pozoruhodného telesa na úplnom okraji nášho solárneho systému.
Vesmírna prehliadka
Pluto je najväčším známym objektom vesmírnej oblasti zvanej Kuiperov pás, teda priestoru v Slnečnej sústave za Neptúnom. SondaNewHorizons, ktorá sa k nemu včera priblížila na 12500 kilometrov, vykonala dôkladnú prehliadku telesa. Pozbierala vzorky z jeho atmosféry i z atmosféry jeho najväčšieho mesiaca Chárona, ku ktorému sa priblížila na 28800 kilometrov.
Fotografovala povrch a okolie oboch telies, merala ich tlak, teplotu i množstvo dusíka a zbierala vzorky z atmosféry.
Pokračuje ďalej
Otcom celého projektu je planetárny vedec v Johnsonovom vesmírnom centre v NASA Alan Stern, ktorý sa skúmaniu Pluta a sondeNewHorizons venuje už 15 rokov. „Toto je najviac sci-fi svet, aký kedy uvidíte,“ povedal Stern pred preletom sondy.
Vedci veria, že Pluto a Kuiperov pás sú pozostatkami z čias vzniku vesmíru a ich skúmanie poodhalí jeho minulosť, ako aj minulosť našej Slnečnej sústavy a Zeme. Kým sonda poslala „pozemšťanom“ prvé poznatky, trvalo to 4,5 hodiny. Stále je to však len začiatok.NewHorizons bude odosielať informácie až do októbra 2016.
Preletom okolo Pluta sa misia „nových horizontov“ nekončí. Sonda bude pokračovať preletom a skúmaním jedného z ďalších dvoch veľkých telies Kuiperovho pásu, o ktorých zatiaľ vieme len minimum informácií.
Desaťročná cesta za novými horizontmi
19. január 2006
Kozmická loď nesúca sonduNewHorizons štartuje zo základne Cape Canaveral na Floride počas 35-dňového „štartovacieho okna“.
Február – marec 2007
Gravitácia Jupiteru pomôže „vystreliť“ sondu okolo planéty rýchlosťou 80-tisíc kilometrov za hodinu a šetrí tak až tri roky letu. Skúma štruktúru atmosféry, mesiace, prstenec a jeho zloženie a magnetosféru Jupiteru.
2007 – 2014
Väčšinu tejto časti cesty z Jupiteru na Pluto sondaNewHorizons prespí v stave hibernácie. Šetrí tak svoju energiu.
Jeseň 2014
Pravidelné monitorovanie sa začína 200 dní pred najbližším preletom okolo Pluta.
14. júl 2014
13:48:50 nášho časuNewHorizons prelieta okolo Pluta. O 14 minút preletí okolo jeho najväčšieho mesiaca Cháron.
Fakty o sondeNewHorizons
-58-tisíc kilometrov za hodinu – rýchlosť štartu sondy zo Zeme
-12500 kilometrov – najmenšia vzdialenosť od Pluta
-70 metrov – minimálna veľkosť objektu, ktorú dokáže na povrchuNewHorizons zachytiť
-4,5 hodiny – čas, za ktorý sa dokáže sonda spojiť so základňou na Zemi
-478 kilogramov – hmosť NewHorizons