Medzinárodný súdny dvor v Haagu začal včera vypočutím palestínskeho stanoviska pojednávanie o výstavbe izraelskej bezpečnostnej bariéry pozdĺž západného brehu Jordánu.
Izrael sa rozhodol pre stavbu "protiteroristickej bariéry" pred dvoma rokmi s odôvodnením zabrániť prenikaniu palestínskych samovražedných atentátnikov. Časti bariéry tvorí elektronicky zabezpečený plot a hlboká priekopa, na obývaných územiach a rušnejších križovatkách sa plot zmenil na deväť metrov vysoký betónový múr, ktorý má chrániť pred ostreľovačmi. Napriek medzinárodným protestom židovský štát postavil už tretinu kontroverzného múru, ktorý je momentálne dlhý už 200 kilometrov. Izraelčania svoje rozhodnutie bránia argumentom, že od začiatku stavby v októbri 2002 sa počet teroristických útokov znížil o polovicu.
Palestínčania kritizujú predovšetkým trasu bariéry, ktorá prekračuje hranice z roku 1967 a poukazujú, že prídu o tisíce hektárov pôdy. Podľa správy OSN, ktorú odcitovala agentúra DPA, viac ako 274-tisíc Palestínčanov ostane po dokončení stavby odrezaných v malých enklávach. Ďalšie tisíce budú pociťovať obmedzenia pri ceste do práce, školy či nemocnice.
Palestínsky pozorovateľ pri OSN Násir al-Kidwa pred Medzinárodným súdnym dvorom vyjadril nádej, že eventuálne rozhodnutie haagskej justičnej inštancie proti spornému bezpečnostnému oploteniu Tel Avivu by mohlo otvoriť cestu na uvalenie medzinárodných sankcií na Izrael. Podľa neho by nezáväzné protiizraelské rozhodnutie súdu OSN malo viesť k podobnej medzinárodnej akcii, aká po okupácii susednej Namíbie v roku 1971 postihla niekdajší režim Juhoafrickej republiky (JAR), založený na politike rasovej diskriminácie (apartheidu).
Izrael, rovnako ako krajiny Európskej únie a USA, sa postavil proti zasahovaniu súdu do celej záležitosti a uspokojil sa s písomnými stanoviskami. Židovský štát vyjadril obavy, že by odsúdenie bezpečnostného oplotenia podkopalo snahy o vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na základe cestovnej mapy medzinárodného mierového plánu pre Blízky východ.
Medzinárodný súdny dvor je najvyššia právna inštancia OSN. V sporných otázkach môže byť rozhodcom medzi štátmi na základe medzinárodného práva, v prípade, že krajiny jeho úlohu arbitra akceptovali. Môže vystaviť aj právny posudok pre organizácie OSN, ten však má len odporúčací charakter a nie je záväzný.
Rozsudok tohto súdu, ktorému predsedá sudca Ši Žiou-jong z Číny, by však podľa analytikov mohol oslabiť izraelskú pozíciu pri mierových rokovaniach.