Na východoukrajinskom fronte je relatívny pokoj. Napriek tomu obete ďalej pribúdajú. Pri Luhansku bola nájdené telá dvoch žien, zahynuli po výbuchu míny. Míny sú neoddeliteľnou súčasťou budúcnosti Donbasu.
Skupina Čierny tulipán, ktorá sa špecializuje na hľadanie ľudských pozostatkov na vojnovom území, tieto dni využíva trvalejšie prímerie a usilovne pátra tam, kde to predtým kvôli paľbe nebolo možné. V rámci operácie Evakuácia 200 (podľa ruského označeniu truhiel s mŕtvymi vojakmi ako Gruz 200) sa podarilo hľadať aj v troskách doneckého letiska. Minulý týždeň tam objavili ďalšie telá padlých ukrajinských vojakov, píše portál Lidovky.cz.
Na druhej koľaji?
Obyvatelia východnej časti Ukrajiny zažívajú najpokojnejšie obdobie za posledný rok. Napriek tomu atmosféra na východnej strane frontu, kde vládnu proruskí separatisti, nijako zvlášť jasavá nie je. Z Donbasu odchádzajú žoldnieri, hlavné opory miestnych proruských vodcov. Sťahujú sa do Moskvy, vracajú sa do Čečenska alebo odchádzajú na sýrsku front. Donbas sa dostáva do tieňa Sýrie a má šancu sa stať ďalším zabudnutým konfliktom na postsovietskom priestranstve.
Najvyšší predstavitelia takzvaných republík Doneckej a Luhanskej majú strach, že ich Rusko odsúva na druhú koľaj. Sú počuť hlasy o "zradení idey Novoruska".
V Moskve boli dokonca 14. októbra založené akési odbory veteránov z Donbasu. Ich vodca, bývalý premiér takzvanej Doneckej republiky Alexander Borodaj, núti Kremeľ, aby náležite finančne ocenil úlohu účastníkov konfliktu v Donbase. Čo by bolo oficiálnym priznaním ruskej účasti vo vojne proti Ukrajine.
Najviac opäť trpí obyvateľstvo Donbasu. V posledných dňoch predovšetkým nedostatkom vody. Navyše sa ľudia boja, že ich Rusko nechá napospas a Kyjev sa im bude mstiť za to, že kolaborovali so separatistickým režimom.
Prvé sú na rade hranice
Posledné prímerie medzi proruskými separatistami podporovanými ruskou armádou a ukrajinskými jednotkami je najúspešnejšie zo všetkých doteraz uzavretých. Prezident Ukrajiny Petro Porošenko sa pred týždňom opäť nechal počuť, že Donbas sa podarí vrátiť pod kontrolu Kyjeva diplomatickou cestou.
Lenže ešte predtým, ako sa Kyjev pokúsi vrátiť Donbas do svojich rúk, musí obnoviť kontrolu 409 kilometrov dlhého úseku hraníc s Ruskom, ktorý stále strážia separatisti spolu s ruskou Federálnou bezpečnostnou službou. Pritom boje aj napriek čiastočnému odsunu zbraní a zastaveniu raketových a delostreleckých útokov môžu kedykoľvek prepuknúť znovu. Ako dokonca uviedol ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov: "Súčasný mier v Donbase je len odkladom ďalších konfliktov."
Zatiaľ sa nová orientácia Moskvy na Sýriu Ukrajine skôr vypláca. Veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Andrej Melnik označil Sýriu dokonca za "novú Putinovu hračku" a domnieva sa, že vďaka nej sú posledné dohody takzvanej normandskej štvorky viac menej dodržiavané. Potom, čo sa 2. októbra v Paríži zišli najvyšší predstavitelia Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, darí sa demilitarizovať frontovú líniu, okrem toho vodcovia oboch separatistických "republík" odložili miestne voľby na 20. apríla a 21. februára 2016.
Ukrajinskí politológovia však spochybňujú verziu, podľa ktorej sa Moskva Donbasu vzdá, pretože ju teraz zaujíma Sýria.
Obávajú sa iného scenára: Rusko sa vďaka zásahu v Sýrii vracia na medzinárodnú scénu a Západ je ochotný zabudnúť na Ukrajinu.