Druhý panel sobotňajšieho stretnutia bol venovaný problematike Ruska ako potenciálnej hrozby pre zvyšok Európy. Stretnutie otvoril Bruce Stokes, americký politológ.

„Európske krajiny sú nejednotné vo vnímaní Ruska ako hrozby. Asi 35 percent Nemcov považuje Rusko za hrozbu. V Poľsku je to až 70 percent,“ konštatuje Stokes.

Podobne nejednotná je Európa aj čo sa týka dôvery v prezidenta Vladimira Putina. „Navyše, v Rusku stále vládne nostalgia za Sovietskym zväzom, preto napríklad väčšina rusov vníma Ukrajinu ako svoju časť,“ dodáva Stokes.

Ak by Moskva zaútočila na Kyjev, zareagovalo by NATO? Aj táto otázka odznela na fóre. Litovský minister zahraničia Linas Linkievičus vyjadril obavu, aby to nedopadlo tak ako v Gruzínsku v roku 2008.

Podotkol však nebezpečnosť ruskej propagandy, do ktorej Moskva ročne investuje nemalé peniaze. „Nesmieme sa zapojiť do propagandistických hier Moskvy. Nesmieme však byť laxní v konaní, ale nesmieme to až príliš dramatizovať."

Švédsky expremiér Carl Bildt poukázal aj na obraz ruskej armády. „Rusi ukazujú svaly. Rusko však nie je až také silné, ako samo seba prezentuje,“ uviedol Bildt. Zdôraznil, že Európa musí ukázať jednotu. „Ak zlyháme, Putin sa môže posunúť ďalej. Ako v Gruzínsku, kde Moskva použila aj ťažké zbrane,“ dodáva Bildt.

Bývalý ruský minister financií Sergej Aleksašenko sa dotkol otázky ohrozenia Pobaltia, ktorú nadsadil litovský minister zahraničia Linkievičus. „Pobaltie nie je pre Putina cieľ. Cieľom je Donbas,“ uviedol Aleksašenko.

Poukázal aj na fakt, že projekt Novoruska už nemá tak silnú podporu. „Pred rokom ho podporovalo 68 percent Rusov, dnes je to sotva 20 percent,“ uzatvára Aleksašenko.