Islamisti zo skupiny an-Nusrat zverejnili fotografie ruských lietadiel, ktoré údajne krúžia nad provinciou Idlib. Zo Sýrie prichádzajú aj správy o lodiach či obrnených transportéroch v ruských farbách. Moskva je blízkym spojencom Assada, jej zapojenia do bojov sa tak okrem islamistov obávajú aj ďalší povstalci.

Radikálni islamisti z organizácie an-Nusrat, ktorí s armádou prezidenta Assada bojujú o nadvládu nad severnou Sýriou, zverejnili na sociálnej sieti Twitter zábery ruského stíhacieho bombardéra Suchoj Su-34, niekoľkých ďalších lietadiel a bezpilotného stroja Pčela-1T, ktorý Rusi využívajú na prieskum terénu.

Na fotografiách je okrem lietadiel len modré nebo, nedá sa teda overiť, či skutočne pochádzajú z provincie Idlib.

Moskva účasť v Sýrii popiera

Správy o zapojení ruského letectva do bojov o Sýriu však korešpondujú s informáciami, ktoré v pondelok priniesol izraelský spravodajský server Ynet. Moskva podľa neho na Blízky východ už dlhšiu dobu priváža vojenskú techniku ​​a ruskí vojaci si údajne zriadili tábor na leteckej základni neďaleko Damasku.

Izraelčania na začiatku týždňa s odvolaním sa na anonymné zdroje z diplomatickej sféry napísali, že by sa Rusi mohli "v najbližších dňoch" zapojiť do bojov proti teroristom. Rusko informácie jednoznačne poprelo.

#Nusra affl. accounts claims that #Russian jets and drones over the sky at #Idlib #Syria pic.twitter.com/q5JIgHzvZi

— Mete Sohtaoğlu (@metesohtaoglu) 2. Září 2015

Prístav v Stredozemí a ďalšie dôkazy

Štvorica nepresvedčivých snímok kolujúcich po Twitteri a článok v jeruzalemských novinách, ktorý sa opiera o anonymný zdroj, samozrejme nestačí na to, aby mal svet o ruskej akcii v Sýrii jasno. Objavujú sa však aj ďalšie správy svedčiace o sťahovaní ruského vojenského arzenálu na Blízky východ.

Napríklad 22. augusta preplávalo Bosporskou úžinou plavidlo Nikolaj Filčenkov, tanková výsadková loď Čiernomorskej flotily kotviaca na Kryme. Na jej palube bolo podľa serveru Bosphorus Naval News vidieť nákladné vozy KamAZ-4350 a GAZ-66 v armádnych farbách, nechýbala štvorica obojživelných obrnených transportérov typu BTR. Ďalšia technika sa skrývala pod plachtou a v podpalubí.

Podľa serveru Daily Beast mierila loď na neznáme miesto v Stredozemnom mori. Na jeho pobreží majú však Rusi len jedinú základňu. Leží vo stotisícovom sýrskom meste Tartús. Funguje už od čias Sovietskeho zväzu, keď do Sýrie začali putovať masívne dodávky zbraní z Moskvy.

Malý, ale strategicky významný prístav od prepuknutia občianskej vojny slúžil len civilným zamestnancom, vojnové lode Moskva stiahla. Tento rok na jar však Bašár Asad vyhlásil, že s ruskými námorníkmi v Sýrii počíta. "Uvítame rozširovanie ruskej vojenskej prítomnosti vo východnom Stredomorí, obzvlášť v okolí našich brehov a v našich prístavoch," povedal ruskej agentúre Sputnik.

Prečo sa Rusko k likvidácii islamistov nehlási

Ak sa Moskva skutočne rozhodla zakročiť proti islamským radikálom v Sýrii, je namieste otázka, prečo o svojej akcii pred svetom mlčí a dokonca ju popiera.

Podľa bezpečnostného analytika Lukáša Visingra je mlčanie o vojenských operáciách v zahraničí v poslednej dobe celosvetový trend, hoci nasadenie armády často nie je kontroverzné.

"Rovnako tak sa môžete opýtať, prečo Spojené arabské emiráty nepriznali, že majú tisíce ľudí a tankov v Jemene. Rovnako tak Číňania operujú v Nigérii proti Boko Haram, celý svet by im za to pravdepodobne tlieskal, ale oni to nepriznávajú," povedal iDNES.cz Visingr.

Jedným z dôvodov, prečo Rusko nasadenie armády v Sýrii popiera, by podľa neho mohol byť aj účel, za ktorým vojaci na Blízky východ vyrazili. Viac ako o mier v Sýrii a úder proti teroristom im totiž môže ísť o ochranu vlastných záujmov - napríklad o strategickú námornú základne v Tartúse.

Cargo On Russian Ship Nikolay Filchenkov Headed For Syria On 20 August 2015 includes trucks & armored personnel carr pic.twitter.com/Ya9S0NqTXK

— ModerateMaloufist (@maxximuspanis) 2. Září 2015

Amerika mlčí

Washington k informáciám o prítomnosti ruskej armády v Sýrii zatiaľ mlčí. "Nič k tomu nemám," odvetila podľa denníka The Washington Post hovorkyňa amerického ministerstva obrany Elissa Smithová. Český minister obrany Martin Stropnický bol vo štvrtok konkrétnejší, pôsobenie Rusov je podľa neho pravdepodobné.

"Chceme si to overiť, je to pomerne významná správa. Ja som o tom hovoril ráno s niektorými našimi špeciálnymi útvarmi. Tie to overujú. Je dosť pravdepodobné, že to tak je," povedal podľa ČTK Stropnický. Ak by sa správy potvrdili, znamenalo by to podľa neho pomerne výrazný zásah, ktorý by mohol viesť k efektívnejšiemu riešeniu situácie v oblasti.

Samotná Moskva špekulácie popiera. "Takým správam neradno veriť," odkázal z Kremľa hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Pravdovravnosť Moskvy však zrejme nedopatrením spochybnila aj Asadova armáda. Damasku verní vojaci z Národných obranných síl totiž koncom augusta zverejnili videoreportáž z boja neďaleko mesta Latakíja.

Na jednom zo záberov sa objavil obrnený transportér BTR-82A, o poznanie modernejšia verzia strojov, ktoré Rusi v minulosti Asadovmu režime predávali. Na boku transportéra je možné uvidieť biele identifikačné číslo - takto svoju techniku ​​neznačí sýrska armáda, ale práve Rusi. V tretej minúte reportáže navyše mikrofóny zachytili ruštinu.

"Ďateľ, ďateľ, sťahujeme sa," zaznie vo videu po tom, čo rusky hovoriaci muž zrejme vyzýval posádku vozidla k streľbe. Podľa Lukáša Visingra by sa mohlo jednať o hlas niektorého z vojenských poradcov, ktorí v Sýrii pôsobí dlhodobo a učia Asadove vojakov zaobchádzať s ruskou technikou.

Vypočujte si komunikáciu ruských vojakov v armádnej reportáži (od času 02:03):

Ak ruská armáda skutočne vyrazila na sýrske bojisko s cieľom rozprášiť islamských radikálov a okrem letectva nasadila aj pozemné jednotky, znamenalo by to, že sa Moskva odhodlala ku kroku, ktorému sa Západ na čele so Spojenými štátmi doteraz bráni.

Koalícia zhruba 60 krajín zameraných na zničenie teroristickej organizácie Islamský štát už niekoľko mesiacov podniká letecké útoky proti radikálom, pozemná operácia však podľa amerického prezidenta Baracka Obamu nie je v pláne - slobodu si vraj musia vybojovať Iračania a Sýrčania, Západ ich môže podporiť len vo vzduchu a vo výcvikových strediskách.

Ruského útoku sa však okrem Islamského štátu a teroristickej skupiny an-Nusrat obávajú aj povstalecké milície, ktoré s podporou Západu usilujú o zvrhnutie Asadovho autoritárskeho režimu. V posledných týždňoch vládne sily útočia na predmestí Duma južne od Damasku, kde sa do úderov zapojilo aj Asadovo letectvo. Ak by sa k Asadovým pilotom Rusi pripojili, mohli by sa povstalci stať jedným z ich cieľov.

Na občiansku vojnu v Sýrii už zaplatilo životom takmer štvrť milióna ľudí. Rusko a Západ sa dlhodobo nemôžu zhodnúť na tom, kto by mal krajine po jej skončení vládnuť. Spojené štáty a členské krajiny NATO podporujú povstalcov.

Moskva však nevidí dôvod na odchod svojho dlhoročného spojenca Asada. Spolu s Čínou preto blokuje na pôde OSN všetky rezolúcie, ktoré by mohli prezidentovu autoritu ohroziť. Viazne preto aj likvidácia teroristov z Islamského štátu, ktorú svetoví štátnici sľubujú už dlhšie ako rok.