"Pred nami bežala žena s dieťaťom na rukách. Okolo nás utekali ľudia bez topánok. Nikto nevedel, čo sa stalo," tvrdí Natália Kisková.
Teroristický útok v Bostone ste videli na vlastné oči. Kde ste boli v čase výbuchu?
Spolu s kamarátkou Češkou a piatimi Španielkami sme akurát sedeli v reštaurácii, ktorá je iba cez ulicu od miesta výbuchu druhej bomby. Sadli sme si tam okolo druhej poobede. Zrazu sme začuli dunivý zvuk podobný výbuchu z kanóna. Mysleli sme si, že tak organizátori ohlasujú koniec maratónu. V skutočnosti však išlo o výbuch prvej bomby.
Čo nastalo potom?
Už o niekoľko sekúnd nastal druhý výbuch. A to rovno asi 50 metrov od nás. Bolo šokujúce, aký bol hlasný. Odrazu sme zbadali stúpajúci dym. Zazrela som asi stovku utekajúcich zakrvavených ľudí. Bežali preč. Všetci kričali, že sú tu bomby, a utekali smerom k rieke. Dali sme sa preto do behu aj my.
Vypukol tam chaos?
Vznikla veľmi veľká panika. Boli sme v prvej vlne ľudí utekajúcich z miesta druhého výbuchu. Keď sme prišli k rieke, čakali tam už tisícky ľudí, ktorí sa zúfalo snažili dostať na druhú stranu. Tam leží Cambridge, a to je už mimo mesta Boston. Ľudia si mysleli, že keď prejdú na druhý breh, budú v bezpečí. Keď sme tam dobehli, uvedomili sme si, že vôbec nevieme, čo sa deje. Pred nami bežala zakrvavená žena s dieťaťom na rukách. Okolo nás utekali ľudia bez topánok. Aj na zemi boli ľudia a krv. Nikto nevedel, či to bol teror a či išlo o bombové výbuchy.
Až keď sme si neskôr pozerali zábery z explózií, zistili sme, že jedna bomba vybuchla veľmi blízko nás. Nám sa, našťastie, nič nestalo.
Prvému výbuchu ste však tiež unikli len o vlások...
Úplne na začiatku sme sa s kamarátmi boli pozrieť pri cieľovej rovinke maratónu. Chceli sme vidieť, keď tam dobehnú prví muži a ženy. Bolo to, našťastie, ešte predtým, než prvý výbuch nastal. V cieľovej rovinke sme sa dokonca dlho fotili pred slovenskou vlajkou, ktorá tam bola vystavená. Strávili sme tam celkovo asi pol hodiny. Potom prišli moje kamarátky a išli sme sa spolu najesť. Prvá bomba explodovala rovno pri tej slovenskej vlajke. My sme na tom mieste boli dlho asi hodinu a pol predtým, než to tam vybuchlo.
Čo ste prežívali, keď ste to zistili?
Je to strašný pocit uvedomiť si, čo sa nám mohlo stať. Vtedy sme nevedeli, či na miestach výbuchov neboli náhodou aj naši kamaráti. Takže sme neskôr všetkých obvolávali. Bolo zvláštne zistiť, že obeťami sme mohli byť my. Našťastie sme boli o 50 metrov ďalej.
Príbuzní na Slovensku mali o vás obavy?
Rodičom som písala esemesku hneď po tom, ako sme dobehli k rieke. Ešte o ničom nevedeli, v tom čase nič nebolo ani v správach na internete. Potom však v Bostone zrušili telekomunikačné siete, aby ľudia neblokovali hovory cez telefón. Takže neskôr sa mi nikto nemohol dovolať. Na Facebook som preto napísala, že som v poriadku.
Bolo už od začiatku maratónu vidno, že mesto dbá na bezpečnosť?
Maratónsky pondelok je v Bostone jedna z najväčších osláv a v uliciach mesta sú tisícky ľudí. Na preteky každoročne dozerajú stovky policajtov. Už keď sme tam prichádzali, videli sme veľmi veľa policajtov oblečených v civile. Zazreli sme ich čierne autá, bolo ich tam mnoho. Boston vždy veľmi dbá na ochranu a najmä na začiatku maratónu to bolo zrejmé. V uliciach hliadkovali stovky policajtov aj dobrovoľníkov. Na tomto podujatí som bola ako diváčka už po štvrtý raz.
Sprísnili sa po útoku bezpečnostné opatrenia?
Univerzita v Bostone nám napísala, na čo si máme dávať v meste pozor. V televízii a ďalších médiách hlásia, že si máme dávať pozor na ruksaky a vaky, ktoré vyzerajú podozrivo. Policajti hliadkujú deň po útoku najmä v metre. Prezerajú ľuďom batožinu, či nenájdu niečo podozrivé.
Kto je Natália Kisková
Mladá Slovenka žijúca v Bostone v americkom štáte Massachusetts. Študuje štvrtý rok na tamojšej Northeastern University obchod a manažment. Ide o 22-ročnú dcéru Andreja Kisku, ktorý je zakladateľom nadácie Dobrý anjel a kandidátom na budúceho slovenského prezidenta. Ako diváčka sa prišla pozrieť na Bostonský maratón už po štvrtý raz. Stala sa očitým svedkom druhého ničivého výbuchu.