Včera nastúpil na belgický trón a už sa musí zmieriť s tým, že bude dostávať podstatne menší kráľovský plat než jeho otec Albert II. Na nového belgického panovníka Filipa sa totiž vzťahujú zmenené pravidlá – jeho príjmy budú najnovšie zdanené.
Taký je výsledok veľkej debaty, ktorú medzi belgickými politikmi vyvolalo financovanie kráľovského dvora zo štátnych peňazí. „Vláda chce znižovať náklady na chod dvora. Sami Belgičania súhlasia s nižšími nákladmi na monarchiu. Vedia, že je to správna vec,“ povedal pre HN Jaromír Novak, slovenský novinár pôsobiaci v Bruseli.
Kráľovské úspory
Ako belgický korunný princ dostával Filip 923-tisíc eur ročne. Od včera si viac než desaťnásobne polepšil a dostane 11,5 milióna v hrubom, teda rovnako ako jeho otec. S tým rozdielom, že Albert II. nemusel svoje príjmy nijakým spôsobom zdaňovať. Na takéto kráľovské výsady však Filip môže zabudnúť. Jeho čistý príjem bude zhruba o 700-tisíc eur nižší, než mal jeho predchodca.
Opasky si však utiahnu aj iní členovia kráľovskej rodiny. Celkové náklady na chod kráľovského dvora sa v súčasnosti pohybujú okolo 30 miliónov eur. Asi polovica skutočných nákladov je však zahrnutá v rozpočtoch ministerstiev. Cieľom nových pravidiel je zmeniť túto situáciu tak, aby výdavky boli prehľadnejšie a existovala nad nimi lepšia kontrola.
Albert II., ktorý bol na belgickom tróne 20 rokov, sa po novom bude musieť uskromniť s platom 923-tisíc eur. Dnes už bývalého kráľa to však rozhodne nemusí mrzieť – podľa odhadov dosahuje jeho majetok hodnotu blížiacu sa k miliarde eur. Okrem iného zahŕňa luxusnú jachtu či sídlo na juhu Francúzska.
O nižších nákladoch na chod monarchie svedčí aj včerajšia ceremónia, počas ktorej zložil slávnostnú prísahu nový kráľ Filip. Náklady na ňu sa pohybovali okolo 600-tisíc eur – pol milióna z toho šlo len na oslavy súvisiace s belgickým štátnym sviatkom. Samotná prísaha tak stála iba 100-tisíc a musela sa zaobísť bez akýchkoľvek sprievodných akcií.
Civilnejší charakter mala aj kráľova prísaha, na ktorú prišlo len okolo 200 hostí. Kráľ totiž nie je korunovaný, skladá iba prísahu do rúk poslancov. Belgická kráľovská rodina preto na ceremóniu nepozvala žiadnych monarchov či významných zahraničných hostí.
Historická výmena
Historicky prvá výmena žijúcich panovníkov sa očakávala už niekoľko mesiacov. Medzi ľuďmi sa stretla s obrovským záujmom. „Belgičania mali radi odchádzajúceho kráľa, najmä jeho zmysel pre humor a ľudskosť. Počas jeho vládnutia tiež zažili ťažké časy – od aféry pedofila Marca Dutrouxa cez pád leteckej spoločnosti Sabena až po škandály Európskej komisie. Albert II. z toho vždy dokázal vycúvať s honorom,“ tvrdí Novak.
Mladý kráľ nie je až taký populárny. Podľa Belgičanov mu chýba šarm a vtip jeho otca. Ľudia majú radšej skôr jeho manželku, kráľovnú Matildu. „Voči novému kráľovi sú ľudia predovšetkým vo flámskej časti opatrnejší. Viac mu zase veria vo valónskej, frankofónnej časti. Hlasy volajúce po zrušení monarchie však neexistujú,“ dodal Novak.
Kto je kráľ Filip
V poradí siedmy belgický kráľ Filip sa narodil 15. apríla 1960 na zámku Belvedére pri Lakene. Skončil kráľovskú vojenskú školu, kde získal licenciu na pilotovanie helikoptér a stíhačiek. Neskôr študoval na Oxforde a na kalifornskej univerzite Stanford, odkiaľ má magisterský titul z politických vied. Hoci bol vychovávaný ako následník trónu po otcovom bratovi kráľovi Baudoinovi, Belgičania mu vyčítajú introvertnú povahu, plachosť a neschopnosť udržať v rozdelenej krajine pokoj. S manželkou Matildou má štyri deti.