StoryEditor

Nervózni Arabi vo veľkom zbroja. Strach ich stojí miliardy

11.11.2015, 23:00

Vojna v Jemene aj balistické rakety sebavedomého Iránu strašia štáty v Perzskom zálive. Kuvajt, Katar alebo aj Spojené arabské emiráty preto masívne investujú do svojej protiraketovej obrany.

Tento rok v lete, presne 6. júna a 26. augusta, ohlásili Saudi zostrelenie útočných rakiet z Jemenu. Išlo o neslávne preslávené scudy, v jednom prípade sovietskeho typu, v druhom severokórejské kópie, uviedla saudskoarabská tlačová agentúra SPA.

Tá však neinformovala o ďalšom útoku, ktorý sa 29. júla nepodarilo odraziť. Cieľom bola vojenská základňa 350 kilometrov od jemenskej hranice, ale len povestná nepresnosť rakiet typu Scud zabránila pohrome ...

S menším dostrelom, zato presnejšie, sú mobilné systémy Scarab. Jemenskí Húthíovia z organizácie Ansar Alláh ("Prívrženci Boha") sa chvália touto zbraňou, ktorá zrejme spôsobila doteraz najťažšie straty Saudami vedenej koalícii zasahujúcej v rozvrátenej krajine. Začiatkom septembra tak Saudská Arábia priznala desať mŕtvych vojakov, Spojeným arabským emirátom zomrelo 22 ľudí a Bahrajnu najmenej päť vojakov, píše portál Lidovky.cz.

Obavy z iránskeho arzenálu

Len niekoľko raketových systémov, ktoré zostávajú v Jemene, sú ale obyčajnou "prkotinou" v porovnaní s iránskou výzbrojou. "Protiraketová obrana sa pre štáty Perzského zálivu stáva čím ďalej urgentnejšou prioritou," píše renomovaný týždenník Jane 's Defence Weekly. A pripomína, že Irán pumpuje peniaze do vývoja rakiet, aby kompenzoval svoju slabinu - zastarané letectvo. Perzia využíva rakety na zastrašovanie aj propagandu, ako je tomu u striel stredného doletu Šaháb-3 (Meteor), Ghadri-H (Sila) či Qiam (Povstanie).

Nie je to tak dlho, čo iránska štátna televízia predviedla 44 takýchto rakiet v podzemnom sklade. "Sú podobné ako Šaháb-1, ale bez krídeliek," povedal iránsky generál, keď tvrdil, že raketa zvýšila svoj dolet na 800 kilometrov. To je ďaleko viac, než je potrebné k útokom na členské krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCG). Podľa magazínu Jane 's by ale iránske zbrane mohli operovať z väčšej hĺbky vlastného územia a tiež z viacerých smerov - pokojne až z provincií hraničiacich s Pakistanom. To by pri simultánnom útoku sťažilo obranu menovaných krajín, ktoré sa zatiaľ spoliehajú na americké strely PAC-2/3 Patriot.

Štyri bohaté štáty z GCG - Kuvajt, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty - preto intenzívne rokujú o dokonalejšom "dáždniku". Zvyšné dve krajiny - Bahrajn a Omán - nie sú tak aktívne; maličké Bahrajnské kráľovstvo s miliónom obyvateľov nemá toľko zdrojov na obrie investície a trojmiliónový Omán sa zase spolieha na svoju úlohu vyjednávača v regióne.

Vylepšené systémy Patriot si u spoločnosti Lockheed Martin objednali Kuvajťania aj Emiráty, ktoré ich rozostavujú okolo Dubaja i Abú Zabí. SAE pokročili ešte ďalej a prikúpili systém Terminal High Altitude Area Defense (THAAD), ktorý je akýmsi "naddáždnikom" - vie zostreliť balistické rakety vo vysokých výškach a pridáva ďalšiu obrannú vrstvu.

Nie je to lacná záležitosť. Len dve zostavy THAAD stáli 1,96 miliardy dolárov a dva radary od firmy Raytheon vyšli na ďalšiu pol miliardu. Katar od tej istej korporácie vlani nakúpil podobné systémy za 2,4 miliardy čiže za šesťdesiat miliárd korún. Saudi sa spoliehajú len na osvedčené strely Patriot, ktorých si v októbri podľa agentúry Reuters objednali 320 a ďalších 280 rakiet PAC-3 chcú kúpiť v roku 2017.

Výzvy k zjednotenej obrane

"Efektívne brániť národ je možné vtedy, keď má aj susedný národ radar," povedala roku 2012 Hillary Clintonová, vtedajšia ministerka zahraničia USA. Spojené štáty dlhodobo vyzývajú arabské štáty Perzského zálivu, aby lepšie koordinovali obranu proti iránskej hrozbe. Podľa Američanov by bolo najvýhodnejšie zriadiť jedno regionálne riadiace stredisko, ideálne vraj v Katare, kde na základni Al-Ubajdí sídli aj americké vojenské velenie oblasti. To však naráža na rivalitu medzi jednotlivými krajinami GCG.

Iránu sa neboja len Arabi. V stredu zazneli izraelskej požiadavky, aby USA zvýšili vojenskú pomoc na päť miliárd dolárov ročne po dobu desať rokov. Izrael má podľa súčasnej zmluvy do roku 2017 dostávať tri miliardy. "Potom by chcel pomoc zvýšiť, najmä v súvislosti s obavami z krokov Iránu," napísala ČTK. Izrael chce pridať kvôli hrozbám, ktoré vraj budú dôsledkom uzatvorenia dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu.

01 - Modified: 2007-11-06 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Kontakty na poisťovne
01 - Modified: 2023-02-04 08:22:00 - Feat.: - Title: Spojené štáty sprísnili sankcie voči iránskemu výrobcovi dronov 02 - Modified: 2023-02-01 14:15:50 - Feat.: - Title: Zaľúbili sa do seba, natočili na Instagram video svojho tanca na verejnosti. Zatkli ich a dali takmer 11 rokov basy 03 - Modified: 2023-01-30 13:22:32 - Feat.: - Title: Azerbajdžanské veľvyslanectvo v Iráne po útoku pozastavilo svoju činnosť 04 - Modified: 2023-01-29 22:49:38 - Feat.: - Title: EÚ zvažuje zaradenie iránskych revolučných gárd do zoznamu teroristov 05 - Modified: 2023-01-29 09:50:36 - Feat.: - Title: Počet mŕtvych po zemetrasení v Iráne sa zvýšil na troch, zranených je vyše 800
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
04. február 2023 17:17