Čo by nasledovalo, ak by sa vojská NATO zapojili do konfliktu na východnej Ukrajine? Nad tým sa zamyslel Michail Chodarenok, ruský vojenský expert a plukovník protivzdušnej obrany vo výslužbe.
Michail Chodarenok je šéfredaktor ruského vojenského magazínu Vojensko-priemyselný kuriér. Článok prináša ďalší pohľad do ruského vojenského a strategického uvažovania.
Vojny končia len jedným spôsobom
Chodarenok je plukovník protivzdušnej obrany vo výslužbe, absolvent Akadémie Generálneho štábu a bývalý člen Riaditeľstva hlavných operácií Generálneho štábu. Je známy ako konzervatívny kritik ruského ministerstva obrany.
Vojensko-priemyselný kuriér je významné ruské vojenské periodikum, kam prispievajú aj významní ruskí odborníci z odboru. Objavil sa tu aj článok súčasného náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova o koncepte hybridných vojen.
Chodarenok vo svojom článku Scenár tretej svetovej vojny (odkaz na originál v ruštine) opisuje teoretickú eskaláciu vojenského konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.
Snímka: technet.cz
Úvaha je veľmi všeobecná, napriek tomu je zaujímavé nahliadnuť do myslenia človeka, ktorý kedysi tiež „držal prst na spúšti". Svoju najzásadnejšiu myšlienku oznamuje Chodarenok hneď na začiatku textu: vojny končia iba a len drvivým víťazstvom jednej strany a drvivou porážkou druhej.
"Musím sa opakovať, vyhlasovanie ruských ultraliberálnych ruských politikov ako" problém nemá vojenské riešenie "a" všetky vojny skončia v mieri" sa nezakladajú na realite. Vojny skončia len jedným spôsobom - drvivou porážkou pre jedných, skvelým víťazstvom pre druhých. Ak sa objaví výraz "konflikt nemá vojenské riešenie" znamená to, že jedna strana konfliktu nemá dostatok sily na víťazné ukončenie vojny. A ak konflikt skončí nerozhodne, je to spôsobené úplným vyčerpaním vojenských kapacít na oboch stranách. Samozrejme sú možné iné alternatívy, s drobnými odchýlkami od tejto hlavnej line," píše hneď v úvode Chodarenok.
Nevýhoda ťahu
Scenár tretej svetovej vojny sa zaoberá náčrtom situácie v separatistických juhovýchodných provinciách Ukrajiny, predovšetkým v okolí Donecku a Luhansku. Cieľom vnútornej a vonkajšej politiky Ukrajiny bude obnovenie územnej celistvosti krajiny akýmikoľvek prostriedkami. Teda okrem Krymu, ktorý Rusko už považuje za svoje územie.
Podľa Chodarenoka patrí konanie o federalizáciu odtrhnutých oblastí do sveta "domnienok a imaginárnych hier". Kyjev nemá vojenské prostriedky na ovládnutie juhovýchodných oblastí. Avšak to neznamená, že Kyjev opustil myšlienku získania vojenskej kontroly nad vzdorovitými oblasťami.
Problémom sú však samotné separatistické oblasti. Nie je jasné, aké sú ciele vzbúrencov. Vo svojom článku Chodarenok premýšľa, ako je možné vytvoriť na juhovýchode Ukrajiny samostatný štátny útvar, keď je nemožné tomuto útvaru zabezpečiť ekonomickú, finančnú, energetickú aj inú nezávislosť.
Teoreticky je možná federalizácia. Avšak ako autor súdi, Kyjev ju "nikdy za žiadnych okolností nepripustí". Bolo preliatej už príliš veľa krvi, zničilo sa veľa infraštruktúry a priepasť medzi oboma stranami konfliktu je obrovská.
Ide o typický príklad "nevýhody ťahu" z kombinatorickej teórie hier. Žiadna strana nevie, aký má urobiť ďalší krok, a každý ďalší krok pravdepodobne len zhorší situáciu. Najvhodnejšou taktikou je viesť iba verbálnu vojnu a vyčkávať.
Akékoľvek predvídanie budúcnosti je veľmi ťažké. Chodarenok sa odvoláva na knihu The Black Swan: The Impact of the Highly improbable od Nassima Nicholasa Taleba, odborníka v odbore pravdepodobnosti a finančnej matematiky. „Teória len ťažko predvída zriedkavé prípady, ktoré zahŕňajú významné dôsledky," cituje Chodarenok úryvok z knihy.
Inými slovami, od určitého bodu nemožno predvídať nasledujúci chod udalostí. Akýkoľvek podnet môže spustiť úplne zásadné udalosti, líšiace sa od predpovedí. V súčasnej dobe panuje medzi bojujúcimi stranami prímerie. Obe strany si však uvedomujú, že ide iba o prestávku pred ďalšou vojnovou kampaňou.
Tretia svetová vojna
Aká je súčasná vojenská situácia? Na juhovýchode Ukrajiny podľa Chodarenoka proti sebe bojujú dve sovietske armády. Ukrajinská armáda je prakticky (výcvik, vybavenie, taktika, operačné myslenie) na rovnakej úrovni ako v roku 1991. Na druhej strane stoja „lepšie trénované jednotky v operačno-taktickom zmysle slova, väčší počet odborníkov a lepších veliteľov".
V podstate ide len o pozemnú vojnu. Už aj tak malé ukrajinské letectvo bolo potlačené „rekreantmi a dobrovoľníkmi" s protivzdušnými systémami a lietadlami na juhovýchode Ukrajiny.
"Rekreanti na juhovýchode Ukrajiny a ich TO & E (tabuľková organizácia a vybavenie, pozn. red.) systémy protivzdušnej obrany veľa napomohli tejto situácii. Niekedy rekreanti vo svojich lietadlách rokovali nepozorovane a ticho za rovnakým účelom," píše Chodarenok.
V podstate ide o modernizovanú variantu druhej svetovej vojny. Ani jedna strana nepoužila najmodernejšie zbrane, vybavenie, taktiku alebo postupy.
„Ako je dobre známe, dobrovoľníci-rekreanti bojujú na juhovýchodnej strane so svojimi TO & E. Teraz predpokladajme takúto situáciu (opäť čisto hypoteticky, prečo nie), že dobrovoľníci a rekreanti z USA a západnej Európy so svojimi TO & E začnú posilňovať rady ukrajinskej armády," začína Chodarenok rozpisovať teoretickú situáciu.
Imaginárne - na ukrajinských letiskách začnú pristávať najmodernejšie západné bojové lietadlá, prieskumné lietadlá a tiež lietadlá elektronického boja. Do Čierneho mora sa presunie trojica útočných skupín lietadlových lodí CSG (Carrier Strike Group) na čele s raketovými krížnikmi, torpédoborcami a ponorkami.
Niektoré z lodí čiernomorskej flotily kotviacich v Sevastopole. Snímka: Ján Kužník, technet.cz
Ďalej posilnia ukrajinskú armádu najnovšie západné tanky, bojové vozidlá pechoty, samohybné delostrelectvo, jednotky elektronického boja a prieskumu.
Všetko budú podporovať jednotky technickej a logistickej podpory, bez ktorých je vedenie modernej vojny nemysliteľné. Ukrajinská armáda sa pritom najnovšie oprie o najmodernejšie presné zbrane (pumy, strely) a o dokonalý prieskum a spravodajstvo.
Chodarenok špekuluje, ako sa proti takej sile udržia povstalci na juhovýchodnej strane. „Ako dlho sa môžu ozbrojené formácie na juhovýchode udržať? Deň? Dva? Alebo týždeň? Odpoveď je bohužiaľ: niekoľko hodín by bolo úspechom," píše Chodarenok.
V tomto bode masovo podporí proruských povstalcov ruská armáda. Autor však znovu pripomína nereálnosť takejto situácie, už len preto, že "anglosaská krv je príliš drahá, než aby bola preliata za budúce šťastie niektorých polovičných Ukrajincov."
Avšak späť k fikciu - čo sa stane, keď do bojov zasiahne ruská armáda? Ak sa boja povedú konvenčnými silami, víťazstvo určite skončí na strane západu. „Bohužiaľ súčasná moderná ruská armáda je len málo kvalitatívne odlišná od modelu sovietskej armády z roku 1991. Nie je moc zbraní, ktoré spĺňajú najvyššie nároky 21. storočia," uvádza Chodarenok.
Rusko nemá v tomto momente jedinú operačne veľkú formáciu leteckých síl s modernými lietadlami, s dodatočným prísunom presnej munície, ktoré dokážu viesť bojové operácie dlhšie ako 30 dní. Čiernomorská flotila je podľa autora skôr pobočkou Centrálneho námorného múzea.
Kombinované armádne formácie a jednotky z bývalého severokaukazského vojenského okruhu (označenie pred rokom 2010, teraz Južný vojenský okruh) môžu vytvoriť jednotky o sile 1,5 armádneho zboru (podľa západných štandardov). Podľa Chodarenoka by ruské jednotky údajne nedokázali vytvoriť ukrajinský front z dostupných síl a prostriedkov.
Dostupné vojenské jednotky Ruska tak nie sú údajne schopné viesť operačne strategické misie na juhozápadnom strategickom smere (YuZSN). Nevýhodou ruskej armády je aj nedostatočné vybavenie pre vedenie elektronického boja. „Na jednej americkej lietadlovej lodi sa nachádza štyri až šesť špeciálnych lietadiel pre vedenie elektronickej vojny. V celej ruskej armáde však nie je jediné podobné lietadlo," uvádza Chodarenok.
Situácii nenahráva ani zlá sieť letísk, ciest a železníc. „Stručne povedané, prvé železnica rovnobežná s prednou líniou vedie cez Ukrajinu a druhá je až vo Volgograde. Ako je známe, kde sa končí železnica, tam sa končia aj vojny," píše Chodarenok.
Chodarenok zo súčasného stavu obviňuje politické vedenie krajiny, ktoré bolo pri moci za posledných 20 rokov. „Reformy a optimalizácia" ruskej armády sa negatívne podpísali na rozvoji všetkých zložiek ruskej armády za posledných dvadsať rokov, od najnižších jednotiek cez velenie, vedu a výskum až po akademickú sféru. Zmena k lepšiemu nastala až po nástupe súčasného ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.
"Pokiaľ nebude chcieť armáda ustúpiť, čo potom?" pýta sa Chodarenok. Ponúka sa použitie taktických jadrových zbraní alebo útok na ukrajinské jadrové elektrárne, chemicky zariadené alebo vodné elektrárne na rieke Dneper s cieľom vytvoriť záplavové oblasti. "To, ako je však dobre známe, je dvojsečný meč. Navyše nie je zase tak veľa ďalekonosných prostriedkov pre doručovanie taktických jadrových zbraní. Koniec koncov sami sme zničili triedu striel najviac dôležitých pre obranu našej krajiny - rakety krátkeho a stredného dosahu," uvádza Chodarenok.
Podľa názoru autora sa Rusko nesmie vtiahnuť do priameho dlhodobého stretu v juhovýchodnej Ukrajine, pretože na takú vojnu nie je pripravené. „Treba si objektívne uvedomiť, že naša krajina, armáda a námorníctvo stále ešte nie sú pripravené na vedenie konvenčnej vojny za použitia iba konvenčných zbraní. Ak vezmete všetky kritériá pripravenosti štátu na vojnu (výcvik ozbrojených síl, príprava ekonomiky krajiny, príprava územia k podpore ruských ozbrojených síl, príprava obyvateľstva k obrane), potom väčšina z nich má vážne problémy," uzatvára Chodarenok.
zdroj: Armádní noviny