Keď sa rozhodovalo o ekonomickej a menovej únii v Európe, podcenila sa potreba väčšej ekonomickej integrácie, tvrdí Yves Leterme.
Európa sa už viac ako päť rokov zmieta vo vážnych ekonomických problémoch. V čom vidíte recept, ktorý by pomohol tieto ťažkosti vyriešiť?
Vo väčšej integrácii. Žijeme v 21. storočí, keď budú mať čoraz väčšiu moc nadnárodné organizácie. Svetové veľmoci ako Európska únia totiž dokážu ľahšie zvládať celosvetové problémy, ako sú klimatické zmeny, bezpečnosť či úniky peňazí v daňových rajoch. Jedine väčšou spoluprácou budeme schopní zlepšiť náš boj proti týmto problémom.
Najväčšie problémy robí európskej ekonomike v posledných rokoch najmä euro. Stále ste presvedčený, že spoločná mena má budúcnosť?
Euro je pre Európu veľmi dôležité, je to základný kameň európskej integrácie. Základný problém vidím v tom, keď sa v Maastrichte rozhodovalo o ekonomickej a menovej únii, tak sa integrácia podarila len na polovicu. Dosiahli sme menovú úniu, ale podcenili sme potrebu väčšej ekonomickej integrácie.
Čo treba urobiť, aby sa to zmenilo?
Som presvedčený, že väčšie zbližovanie európskych ekonomík prinesie rýchlejší rast a z ekonomického hľadiska posilní aj spoločnú menu.
Niektorí ekonómovia hovoria o rozdelení eurozóny na dve polovice – slabšiu južnú a silnejšiu severnú. Považujete to za reálne?
Pre mňa je podstatné, že diskusia na túto tému sa už uzavrela. Ešte v čase, keď som bol predsedom belgickej vlády, v diskusiách sme sa jasne dohodli s kolegami z ostatných krajín eurozóny, že urobíme všetko potrebné pre záchranu eurozóny. To bolo kľúčové rozhodnutie. Odvtedy sa pri každej príležitosti naozaj robí všetko nevyhnutné pre to, aby euro prežilo. Takže akékoľvek diskusie o rozpade eurozóny či jej rozdelení na dve časti považujem za úplne bezpredmetné.
Takže euro prežije?
Som si istý, že vydrží. Je to symbol, ktorý znamená viac než len synonymum spoločnej európskej meny. Euro sa osvedčilo, a to aj u vás na Slovensku. Oveľa viac krajín by sa ocitlo v ťažších problémoch, než majú kvôli dlhovej kríze dnes, keby nemali euro.
Má euro to najhoršie už za sebou?
Videli sme mnohé zmeny v systéme kontroly či v európskych inštitúciách. Prijali sa viaceré rozhodnutia, aj keď nie všetky už boli zavedené. Samozrejme, ešte stále existuje priestor na zlepšenie. Som však presvedčený, že národné vlády aj Európska komisia pracujú veľmi tvrdo a robia správne veci.
Dokedy bude ešte trvať kríza?
Problémy, ktorými prechádzame, sa nedajú vyriešiť za pár rokov. Podľa môjho odhadu bude trvať ešte ďalšie dva – tri roky, kým dokážeme posilniť európsku ekonomiku a získať späť schopnosti, ktoré nás urobia konkurencieschopnými na celosvetovej úrovni. Čo by som však zvlášť podčiarkol, je, že musíme zvládnuť najmä problémy spojené s vysokou nezamestnanosťou a vybojovať si naspäť dôveru investorov.
Niektoré krajiny ako Británia či Dánsko euro rozhodne odmietajú. Nehrozí, že po postupujúcej integrácii v rámci eurozóny bude Európa čoraz viac rozdelená na dve polovice – krajiny s eurom a krajiny bez eura?
Realita je naozaj taká, že už teraz máme Európu s dvoma rýchlosťami. Ako hovoríte, v 17 krajinách sa platí eurom, ďalšie štáty sú členmi Európskej únie, ktoré neplatia eurom, ale majú vlastné meny. Už len toto je jednoznačný rozdiel medzi členskými štátmi. No pokiaľ ide o väčšiu efektivitu európskych inštitúcií, toto by skutočne mala byť v únii jediná výnimka. Mali by sme byť veľmi opatrní, aby sme nevytvorili tzv. Európu a la carte, kde by si všetci mohli vybrať len to, čo im vyhovuje. Každý jednoducho musí zobrať do úvahy výhody aj nevýhody členstva v klube a podľa toho sa rozhodnúť.
Do akej miery by sa mala Európa zjednotiť? Viete si predstaviť vznik akejsi európskej federácie, ako to navrhujú niektorí lídri?
Názov nie je dôležitý. Či to už nazvete Európska federácia, komunitárny spolok alebo medzivládna únia, podstatné je niečo iné. Musí to byť demokraticky zvolená a legitimizovaná moc, ktorá bude schopná prijímať rozhodnutia oveľa efektívnejšou cestou, než sme boli svedkami v priebehu posledných rokov.
Viete odhadnúť, ako dlho to bude trvať?
Určite to zaberie veľmi dlhý čas, kým sa prijmú a zavedú potrebné rozhodnutia. Uvedomte si, že musíme kompletne zmeniť európske inštitúcie a zabezpečiť, aby únia dobre fungovala. Základným predpokladom na to však je, aby sa európski lídri správne rozhodovali.
Na jednej strane hovoríte o potrebe zjednocujúcej sa Európy, ako belgický expremiér ste však známym stúpencom väčšej flámskej nezávislosti v rámci krajiny. Nie sú tieto dva postoje v priamom rozpore?
Práve naopak. Hlavným cieľom by malo byť, aby sa riešenia kľúčových problémov Európy prispôsobili vysoko špecifickým situáciám na lokálnych a regionálnych úrovniach. Vidíme snahy o to, aby sa o verejných veciach rozhodovalo na najnižších úrovniach, v samosprávach. Ako príklad môžem uviesť Belgicko.
Prečo práve Belgicko?
Naša krajina hrá dôležitú úlohu v európskej i vo svetovej politike, je tu sídlo Európskej únie aj NATO, teda nadnárodná moc. Rastie však úsilie o to, aby sa čoraz viac moci dostávalo samosprávam, metropolám, regiónom. Hovoríme o tzv. princípe subsidiarity.
Ďalším problémom je rastúca obľúbenosť odporcov eura. Napríklad nová strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá žiada návrat k marke, si získava čoraz viac Nemcov...
Tu treba podotknúť, že Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré najviac ťažia z európskej integrácie. Európska únia zaručuje jednotný trh a otvára teda priestor pre nemecké produkty, ktoré sa vyvážajú do zahraničia. Tento export je mimoriadne dôležitý pre nemeckú ekonomiku. Okrem toho, myslím si, že Nemci sú veľmi proeurópsky národ. Dá sa povedať, že sú európski občania.
V čom teda vidíte dôvod narastajúceho euroskepticizmu?
Je prirodzené, že v čase krízy, akú prežívame aj teraz, ľudia strácajú dôveru v inštitúcie. A je úplne jedno, či to je Európska únia, eurokomisia, europarlament a oveľa viac ďalších inštitúcií. Spolu s nimi zákonite klesá aj dôvera občanov voči Európe ako celku. Sme svedkami nárastu protieurópskych nálad a populizmu ponúkajúceho rýchle a jednoduché riešenia. Som však presvedčený, že najmä v Nemecku proeurópske nálady napokon prevážia a zvíťazia. Takže populisti síce sú momentálne úspešní, ale je to len dočasný stav.
Ste zástupcom generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Riešite v rámci OECD krízu v eurozóne spoločne s Európskou úniou či Európskou centrálnou bankou?
Naša organizácia má 34 členských štátov, teda viac než eurozóna či Európska únia. Na rozdiel od nich sme celosvetová inštitúcia. Sme aktívni v Austrálii, Amerike, Mexiku či Japonsku. Takže Európa je pre nás len jedným z regiónov. Nemáme žiadnu špecifickú koordináciu našich krokov s Európskou centrálnou bankou alebo Európskou komisiou. Sme síce partneri, ale konáme nezávisle. Samozrejme, našou úlohou je pomáhať členským štátom postaviť ich ekonomiku opäť na nohy, ale zaoberáme sa tým nezávisle od akýchkoľvek európskych inštitúcií.
Kto je Yves Leterme
Zástupca generálneho tajomníka OECD má v organizácii pod palcom podnikanie a vzdelávanie. Je bývalým belgickým premiérom, ako aj šéfom rezortov diplomacie a rozpočtu. Bol jedným z hlavných hostí bratislavskej konferencie Globsec organizovanej Slovenskou atlantickou alianciou.