V niektorých častiach Donecku a okolitých miest ľudia kvôli ostreľovaniu už mesiace žijú v starých sovietskych podzemných krytoch. "Radšej mrznúť než čakať na zásah," hovoria. Bez dôchodkov i platov sú mnohí úplne odkázaní na humanitárnu pomoc.
Veľká miestnosť, ktorá zaberá väčšinu krytu v baníckej štvrti Trudovskaja, je zastavaná provizórnymi lôžkami. Každá rodina si sem priniesla svoje deky a matrace. "Celkom tu máme 96 ľudí, z toho 90 ich tu žije stále. Jednoducho nemajú, kam inam ísť," hovorí správkyňa bunkri Natália.
Do studených a vlhkých podzemných krytov zo sovietskych čias obyvateľov Donecku zahnalo pravidelné ostreľovanie. "Je pre nich jednoducho príliš nebezpečné zostávať doma a inam sa ísť nedá," hovorí Marek Štýs, vedúci humanitárnych programov Človeka v tiesni.
"Je to hrozné. Je tu neustály hluk, deti stále plačú. Nie je kam sa pohnúť. Von môžete ísť len tak na pätnásť, dvadsať minút," povedala BBC jedna z obyvateliek krytu v polovici septembra. Vrátiť sa do svojich domov a bytov však ľudia nemôžu. A mnohí ani nemajú kam. "Radšej mrznúť než čakať tam hore, keď to na mňa spadne," zhŕňa žena menom Svetlana svoj život v kryte v baníckom mestečku Kirovsk.
Zimu sa bez pomoci prečkať nedá
Humanitárna pomoc je pre mnohých jedinou možnosťou, ako prečkať zimu. Väčšina penzistov na území ovládanom proruskými separatistami už pol roka nedostala dôchodky, štátni zamestnanci sú už niekoľko mesiacov bez platu. Ľudia sa navyše nemôžu dostať ani ku svojim úsporám v bankách. Posledné pobočky ruskej Sberbank sa nedávno zatvorili, odvtedy nezostala otvorená ani jediná, píše z Luhansku Mychajlo Vasiliev pre Rádio Slobodná Európa.
V starom sovietskom kryte sa spí, varí aj sleduje televízia .Steny protileteckého krytu zdobia obrazy sovietskych lodí, ponoriek a lietadiel.
Vnútri starého krytu panuje zúfalá atmosféra. Všade je vlhko a hluk. Obyvatelia Donbasu trávia v krytoch celé dni. Boja sa, že by ich v uliciach mohla zasiahnuť streľba alebo črepiny z delostreleckého granátu.
"Ľudia potrebujú najmä jedlo, teplé oblečenie, deky alebo matrace. Ich domy sú často zničené alebo neobývateľné. Kritická situácia je aj v domovoch pre seniorov," opisuje Marek Štýs.
Človek v tiesni každý týždeň s podporou prostriedkov z EÚ dodáva 1 750 ľuďom v Donecku a okolí prídel potravín na mesiac. Balíčky s ryžou, cestovinami, mäsovými konzervami, sardinkami a čajom dostávajú hlavne veľké rodiny bez príjmu a starí ľudia.
Potravinami aj hygienickými potrebami Človek v tiesni zásobuje tiež domovy dôchodcov, hospice či útulok pre bezdomovcov. Potom, čo Kyjevská vláda prestala v Donbase vyplácať dotácie a sociálne dávky, zostali tieto zariadenia úplne bez prostriedkov. "Predsa to nezavriem a tých ľudí nevyhodím na ulicu," hovorí Valentin, zástupca šéfa domova seniorov v Makijivce.
Bez liekov už jedlo nebude potrebné
Ešte horšia situácia než v Donecku je v okolitých mestách, ktoré sa tiahnu v súvislom reťazci až k ruskej hranici - Makijivka, Charcyzk, Šachtarsk, Torez, Snižne. "Mali sme tu päťdesiat úmrtí hladom," hovorí dobrovoľníčka Tamara zo Snežného. Ešte horúcejší je však nedostatok liekov. "Keď našim a dôchodcom neprivezieme lieky, jedlo už potrebovať nebudú," upozorňuje správkyňa krytu Natália.
Na život v konfliktnej zóne je veľmi ťažké sa pripraviť, aj keď si ľudia v Donecku a Luhansku snažili nakúpiť zásoby. "Keď sa ľudia pripravujú na vojnu, často si neuvedomia, že im najskôr dôjde voda, nie jedlo," konštatuje psychológ Pjotr Ivanov, ktorý žije v Luhansku. Pitná aj úžitková voda pritom došla už 31. augusta.
"Keď sa na pultoch opäť objavila balená, stála dvojnásobok a neskôr aj trojnásobok toho, čo predtým. A keď začali vodu dovážať nákladné autá v cisternách, museli na jej distribúciu začať dohliadať ozbrojenci, každú chvíľu sa totiž medzi ľuďmi strhla potýčka. Keď dôjde voda, ste zrazu obklopení zrnami, ktoré nemáte ako spotrebovať," hovorí Ivanov.
Varenie môže byť pre obyvateľov krytov navyše dosť nebezpečné, jedlo sa totiž pripravuje vonku na ohni. "Keď začne ostreľovanie, zamiešame jedlo a bežíme sa schovať. Potom sa ale vrátime," opísala reportérovi Vice News ďalšia z obyvateliek krytu.
V Kyjeve nás rozoznajú
Ani cez všetky problémy sa však väčšina ľudí neodváži sťažovať sa. "Slová nie sú lastovičky, ktorá len tak odletia," píše Mychajlo Vasiliev z Luhansku. "Mnohí si stále pamätajú rok 1937 a čierne dodávky, ktoré odviezli odsúdencov. Hovorí sa, že tiene prichádzajú o polnoci," opisuje strach z opakovania stalinských hrôz.
Luhansk, predtým známy ako mesto fontán a ruží, je podľa Vasiljeva dnes mestom sklonených hláv. "Môj priateľ, ktorý sa v lete presťahoval do Kyjeva, mi hovorí, že ľudia v hlavnom meste okamžite rozpoznajú tých, ktorí nedávno prišli z Luhansku či Donecku podľa zvlášť chmúrneho výrazu, jasného znamenia vojnového syndrómu. Ako dlho musí človek žiť v mieri, aby sa ten výraz zmyl? "
Zdroj: iDnes.cz