Do noci pokračuje v bruselskom sídle Európskej komisie rokovanie premiérov krajín ležiacich na trase, ktorou sa cez západný Balkán ďalej do Európy dostávajú najväčšie počty utečencov.
Už pri popoludňajšom príchode ale boli medzi zástupcami rôznych štátov jasne viditeľné rozdiely v pohľade na celý problém. Diskusia tak zrejme nabrala iný smer, než si Juncker či nemecká kancelárka Angela Merkelová predstavovali.
Na schôdzke navyše chýbajú nemeckí spojenci v migračnej problematike zo západoeurópskych krajín EÚ, pozvaný napríklad nebol francúzsky prezident Francois Hollande.
Do médií prenikol pred začatím stretnutia návrh záverečného vyhlásenia. Okrem iného uvádza, že krajina sa zdrží presúvania utečencov k susedným hraniciam bez súhlasu tohto ďalšieho štátu.
Pred novinármi tak už popoludní zaznievala z úst niektorých balkánskych premiérov neobvykle priame a tvrdé slová, vrátane tých na adresu samotnej Európskej komisie.
Politika "posúvania" migrantov a presúvania problému ďalej po trase nie je podľa dokumentu prijateľná. Návrh záverečného vyhlásenia tiež uvádza, že krajiny môžu odmietnuť vstup občanom tretích štátov, ktorí pri prechode hranice nepotvrdia svoj záujem požiadať v tejto krajine o medzinárodnú ochranu.
Celkom šesťnásťbodový návrh sa zaoberá aj tým, kto má v Európskej únii právo na azyl. "Musíme dať jasne najavo, že ľudia, ktorí dorazia na naše hranice a nehľadajú medzinárodnú ochranu, nemajú právo vstúpiť na územie EÚ," píše sa podľa Reuters v dokumente. Štátnici chcú zrýchliť repatriáciu ľudí, najmä z Afganistanu a Pakistanu, ktorým nebol udelený azyl, pretože neutekajú pred vojnou a útlakom.
Niektorí predstavitelia európskych krajín po výstupe na summite predniesli pomerne ostré slová na adresu Európskej únie. "Ide teraz o Európu. Ak neurobíme spoločne všetko, čo bude možné, obávam sa, že to bude začiatok konca EÚ," varoval slovinský premiér Miro Cerar. Dal jednoznačne najavo, že jeho krajina prestáva príval migrantov zvládať a žiadal pomoc s posilnením polície aj zásadný grécky pokrok pri ochrane hraníc s Tureckom.
"Prišiel som diskutovať, nie prijať nejaké závery, ktoré nikam nevedú, v zásade nemajú zmysel a nijako krajiny nezáväzujú," vyhlásil chorvátsky premiér Zoran Milanović. "Nie je v tom žiadne riziko. V tom reťazci sme až štvrtí. Celá tá definícia je zbytočná," podotkol Milanović. Dnešné stretnutie tak podľa neho najskôr bude len "príjemnou nedeľné debatou".
"Svoje záväzky splníme načas," reagoval k často spomínanej ochrane gréckych hraníc grécky premiér Alexis Tsipras.
Tiež pripomenul vznik takzvaných hotspotov k registrácii migrantov. Podľa agentúry Reuters by politici na stretnutí mohli odsúhlasiť vyslanie 400 pohraničníkov na vonkajšie hranice a vytvorenie nových hotspotov, ak krajina na vonkajších hraniciach Únie upustí od posielanie migrantov ďalej do Európy.
Srbi sú ochotní prijať kvóty, hoci nie sú v EÚ
Viditeľne dobre naladený Viktor Orbán poznamenal, že je potrebné konečne začať debatovať o nutnosti dodržiavania medzinárodných pravidiel. "Dúfam, že dnes popoludní ukončíme politiku otvorených hraníc, ktorá je v rozpore so schengenskými pravidlami," vyhlásil. Po obohnaný hraníc plotom sa podľa neho Maďarsko stalo "len pozorovateľom situácie".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pri príchode povedala, že dôležitým cieľom nedeľnej diskusie je dohoda o pomoci ľuďom, ktorí s nastupujúcou zimou "blúdia Balkánom" za čoraz menej znesiteľných podmienok.
S prekvapujúcim oznámením predstúpil pred novinárov srbský premiér Aleksandar Vučić. Jeho krajina je vraj pripravená prijať určitý počet utečencov a nechce budovať nové múry a ploty. "Sme pripravení prijať svoju kvótu ako ostatní, aj keď nie sme členmi EÚ," uviedol.
Summit vrcholných predstaviteľov krajín stredoeurópskeho a balkánskeho regiónu, či už sú členmi EÚ alebo nie, zvolal v polovici týždňa šéf komisie Jean-Claude Juncker s cieľom rýchlo dohodnúť konkrétne opatrenia, ako pred nadchádzajúcou zimou riešiť krízovú situáciu s desaťtisícami utečencov prechádzajúcimi oblasť v snahe dostať sa na západ kontinentu. Rokovania sa zúčastňujú zástupcovia Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Macedónska, Nemecka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovinska.