Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obhajoval svoju snahu zaviesť v krajine prezidentský systém poukázaním okrem iného na príklad Nemecka z doby Adolfa Hitlera.

Erdoganove slová citovali turecké médiá, prezidentská kancelária ale ich podanie označila za "dezinterpretáciu". Prezidentova vládne Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) presadzuje zmenu ústavy a zavedenie režimu, v ktorom hlava štátu je zároveň šéfom výkonnej moci.

Erdogan sa stretol s novinármi po návšteve Saudskej Arábie a zodpovedal okrem iného na otázku, či by bolo možné zaviesť prezidentský systém pri zachovaní unitárnej štruktúry štátu. "Príklady vo svete určite existujú. Pozrite sa napríklad na Hitlerovo Nemecko," povedal Erdogan podľa tlačovej agentúry Dogan. "Neskoršie príklady poznáme z rôznych krajín," dodal.

"Erdoganovu metaforu s 'Hitlerovým Nemeckom' niektoré mediálne zdroje skreslili a použili ich v opačnom zmysle," uviedol prezidentský úrad podľa agentúry Reuters.

Podľa nej mali Erdoganove slová ukázať len to, že prezidentský systém môže existovať v unitárnom aj federálnom štáte, aj to, že prezidentský ani parlamentný systém nie sú zárukou proti zneužitiu moci. "Je neprijateľné interpretovať prezidentove vyjadrenia ako kladný odkaz na Hitlerovo Nemecko," dodala kancelária.

Tiež turecký premiér Ahmet Davutoglu v stredu obhajoval snahu presadiť v krajine prezidentský systém. Výsledok novembrových volieb, v ktorých AKP získala absolútnu väčšinu, je podľa neho odkazom od tureckých občanov, že má byť zavedený prezidentský systém.

Proislamská strana AKP získala v novembrových predčasných voľbách väčšinu v parlamente, kde má 317 poslancov z 550. Nie je to ale dosť na to, aby sama mohla schváliť zmeny ústavy alebo vypísať referendum.

Opozičné strany napospol súhlasia s nutnosťou zmeniť ústavu, ktorá stále nesie pečať vojenského prevratu z roku 1980. Tvrdo ale vystupujú proti zavedeniu prezidentského systému. Podľa nich hrozí, že Erdogan, obviňovaný z autoritárskych sklonov, by týmto spôsobom získal prakticky neobmedzenú moc.