Ukrajinská armáda na východe krajiny postupuje a Rusko silne apeluje na obnovenie prímeria a mierové rokovania. Podľa analytikov sa manévrovací priestor ruského prezidenta Vladimira Putina postupne zmenšuje, žiadne zo zvolených riešení sa však nezaobíde bez výrazných strát.
Kremeľ v posledných dňoch mlčí a zvažuje argumenty pre a proti vojne. Čím viac sa stenčuje územie ovládané separatistami, tým viac stúpa tlak na Vladimira Putina, aby sa rozhodol: vojna, alebo mier s Ukrajinou?
Ukrajinská ofenzíva Rusko prekvapila. Putin a jeho diplomati si boli do poslednej chvíle istí, že ukrajinský prezident Petro Porošenko zase predĺži prímerie, čo dovolí zmeniť Donbas na ukrajinské Podnestersko. Namiesto toho začala ukrajinská ofenzíva a behom pár desiatok hodín povstalci prišli o Slavjansk, Kramatorsk a ďalšie miesta na severe Doneckej oblasti. Bol to prvý veľký úspech Ukrajincov od dobytia Mariupolu v polovici júna.
Poľská spravodajská televízia TVN 24 uviedla, že prevzatie iniciatívy vládnymi silami a zatlačenie separatistov do defenzívy bolo možné vďaka hlbokým zmenám vo vedení operácie. Prvé plody priniesla previerka tajných služieb a armády a fakt, že Porošenko dal prednosť pravidelnej armáde, ktorá je menej infiltrovaná Rusmi.
Dobrovoľníci a Národná garda sú teraz na druhom mieste, ťarchu bojov prevzali elitné armádnej jednotky. Rozhodujú vojaci, a nie SBU, a hneď je vidieť, že povstalci majú menej informácií. Zmeny spečatilo Porošenkovo rozhodnutie o výmene ministra obrany a šéfa generálneho štábu.
Rusko teraz volá po okamžitom prímerí a snaží sa urobiť všetko, aby presvedčilo Berlín a Paríž k tak silnému tlaku na Kyjev, aby bitku v Donbase prerušil.
Cieľom je urobiť Putina mierotvorcom, a tým ho aj uchrániť pred novými sankciami, aj pred nespokojnosťou radikálov a nacionalistov v Rusku.
Pozoruhodné zomknutie ruskej spoločnosti okolo režimu kvôli triumfu na Kryme má totiž krehké základy. Ruský prezident má teraz oveľa zúženejší manévrovací priestor než v marci, v apríli aj v máji.
Rokovania s Kyjevom, ďalšia podpora separatistov, alebo vojna
Podľa slávneho analytika Zbigniewa Brzezinského má Putin teraz len tri možnosti: vyjednať dohodu s Kyjevom, podporiť povstanie v Donbase či začať ozbrojenú ofenzívu.
Snaha o dohodu s Kyjevom a normalizáciu vzťahov by podľa Brzezinského musela viesť k ukončeniu vojenskej podpory povstalcov, čo by zase viedlo k poklesu Putinovej obľuby vo vlasti. A možno aj k nepokojom a palácovemu prevratu proti "zradcovi".
Doma Putin čelí výzvam niektorých predstaviteľov krajnej pravice, ktorí chcú, aby ukrajinským separatistom výraznejšie pomohol. Zároveň si ale dve tretiny Rusov neželajú, aby Moskva na Ukrajine vojensky intervenovala. Vyplýva to z prieskumu agentúry VCIOM.
Vstup regulárnej armády na Ukrajinu by viedol ku konfrontácii so Západom na úrovni, ktorá by pre Rusko znamenala hospodársku a politickú katastrofu, upozorňuje Brzezinski.
Putin si zatiaľ vybral strednú cestu medzi vojnovým scenárom a zrieknutím sa podpory separatistov. Je to riskantné cesta, ale jediná možná v tejto chvíli. Tlačí na Kyjev, aby prerušil boje, a oficiálne hlása, že separatistov nepodporuje. Hoci príliv dobrovoľníkov a zbraní neustáva, takéto vyhlásenia oslabujú morálku rebelov.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko je ochotný rokovať až po kapitulácii rebelov, a to znamená, že Putinov projekt Novorusko vyžaduje otvorenú agresiu aj za cenu sankcií. V opačnom prípade Kremeľ musí na ambície zabudnúť a začať vyjednávať, a to už zo značne zhoršených pozícií.
Šikovný taktik
Zníženie napätia v konflikte s Ukrajinou spočiatku vyzeralo od Putina ako šikovný ťah. Ale Rusko je tlačené k múru a blíži sa okamih, kedy si bude musieť vybrať medzi mierom, alebo vojnou. Fjodor Lukjanov, uznávaný expert na medzinárodnú politiku, uviedol, že to, že sa Putin v túto chvíľu stiahol, neznamená, že sa stiahol nadobro.
"Ruský prezident je brilantný taktik. Uprostred politickej krízy sa odmlčí, aby vzápätí predniesol svoje veľkolepé vyhlásenie, "tvrdí Lukjanov. Ide o stratégiu, ktorú využil aj v prípade iných udalostí. Analýza doterajšej politiky ruských vládnucich elít jasne ukazuje, že za väčšie zlo budú považovať mier s Ukrajinou, ako vojnu. Je potrebné dodať, že z hľadiska dôsledkov pre putinokraciu, nie pre Rusko.
Putin je fanatickým nepriateľom takzvaných farebných revolúcií - a Ukrajina je najdôležitejšie bojisko. V Moskve prevláda presvedčenie, že proeurópska Ukrajina by predstavovala zásadné ohrozenie. Demokratická krajina opúšťajúca postsovietske vzorce správania a blížiace sa západným normám by sa stala alternatívou a nasledovaniahodným vzorom aj pre Rusov. Pre autokratické istoty moskovského štátu by to bola smrteľná hrozba.
"Po vystupňovaní krízy v minulom roku sa Putinova stratégia točí okolo troch odlišných cieľov. Prvým je udržať Ukrajinu mimo štruktúry NATO, druhým je ochrana ruského jazyka na území Ukrajiny, tretím potom udržanie ekonomických stykov s dôležitými ukrajinskými firmami, "uvádza Dmitrij Trenin, riaditeľ think tanku Carnegie Moscow Centre
šte pred niekoľkými mesiacmi mohli byť tieto ciele dosiahnuté rozdúchavaním separatistického povstania na východe Ukrajiny. Zachovanie daného postupu by ale v túto chvíľu prinieslo ťažké politické straty. Trenin tvrdí, že aj bez použitia vojenskej sily môže Rusko získať nové nástroje vplyvu. Ukrajinská centrálna banka totiž v tomto roku predpovedá hospodársky pokles o 4,6 percenta a krajina sa približuje ekonomickej katastrofe.