Počas minulého roka požiadalo v Nemecku o azyl cez milión ľudí, šancu na priznanie medzinárodnej ochrany má sotva tretina. Zvyšok by mal krajinu po zamietnutí žiadosti obratom opustiť, za celý rok však Nemci podľa denníka Die Welt deportovali len 20 tisíc cudzincov. Ak sa niekto chce odletu vyhnúť, stačí "stratiť" doklady.
Celkový počet cudzincov, ktorých vyhostenie skutočne skončilo odletom z Nemecka, sa vlani zastavil na čísle 20 916. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú redakcia denníka Die Welt zostavila na základe údajov spolkového ministerstva vnútra, polície a vlád jednotlivých spolkových krajín. Oficiálnych rozhodnutí o vyhostení pritom úrady vydali 200 tisíc, vykonať sa podarilo len každé desiate.
Najaktívnejšie sa do deportácie cudzincov zapojilo Severné Porýnie-Vestfálsko, odkiaľ muselo odísť 4 395 ľudí.
Nie je to náhoda, najľudnatejšej spolkovej krajine s bohato rozvinutým priemyslom úrady podľa interných nemeckých kvót prideľovali do starostlivosti viac žiadateľov o azyl ako ktorejkoľvek inej.
Na druhom mieste skončilo v štatistikách Bavorsko, kde migranti svoju cestu po Nemecku začínajú. Jeho premiér Horst Seehofer sa netají tým, že chce prijímanie cudzincov výrazne obmedziť. Volá po ochrane hraníc a spomenul aj odchod kancelárky Angely Merkelovej.
Brémy deportujú jedného zo 70 vyhostených
Najmenej prisťahovalcov vlani do lietadla posadili policajti v najmenšej spolkovej krajine - Brémach. Dvojica miest obklopená Dolným Saskom, v ktorých dohromady žije necelých 700 tisíc ľudí, do štatistiky prispela dvojciferným číslom. Deportovala 43 ľudí.
"Ak tie čísla porovnáme so zhruba 3 100 príkazmi k vycestovaniu, ktoré sú za rok vydané, je deportovaný asi každý sedemdesiaty," povedal novinárom Brémsky poslanec Wilhelm Hinners z vládnej CDU.
V prístupe brémskych úradov sa odráža aj zmierlivosť samotných obyvateľov hanzového mesta. Brémy sú jedinou spolkovou krajinou, ktorá vlani nezaznamenala ani jediný útok na azylové centrum.
Vyhostení migranti sa domov nehrnú, vláda ich toleruje
Neúspešní žiadatelia o azyl naprieč spolkovými krajinami spoľahlivo poznajú jedno nemecké slovo: Duldung. Listinou s týmto slovom a úradnou pečiatkou štát doslova prehlasuje, že dočasne "strpí" prítomnosť nelegálneho migranta na svojom území, hoci by ho podľa pravidiel mal deportovať.
Tolerovaný prisťahovalec nesmie pracovať a nemá nárok na sociálne dávky s výnimkou príspevku na základné životné potreby, ktorý poberal už ako žiadateľ o azyl. Mnohí si však prácu nájdu načierno.
Práve takzvaný Duldung sa preto snažia získať desiatky tisíc ľudí, ktorí nedosiahnu na povolenie na pobyt. Ešte nedávno bol najmä doménou balkánskych imigrantov, migračná vlna etnické zloženie "trpených" cudzincov spestrila.
Do lietadla nemusia maródi ani ľudia bez dokladov
Napriek jednotným zákonom sa prístup k dočasnému upusteniu od deportácie v spolkových krajinách výrazne líši. Polícia má s cudzincom na letisko zamieriť vo chvíli, keď neexistuje žiadny dôvod prečo deportáciu odkladať. Neúspešný žiadateľ o azyl nemôže byť vrátený napríklad do krajiny, kde mu hrozí vážne nebezpečenstvo ako vojna alebo prenasledovanie. Možných dôvodov je však viac.
V niektorých prípadoch odlet prekazí choroba, inokedy narodenie dieťaťa na nemeckom území. Dôvodom k odkladu deportácie však býva napríklad i strata dokladov z domovskej krajiny, migranti tak cestovné pasy "strácajú" aj svojvoľne.
Neschopnosť nemeckých úradov vysporiadať sa s vyhostenými cudzincami láka do krajiny ďalších prisťahovalcov - veria, že hoci azyl nedostanú, nikto ich do lietadla neposadí. Nemecko sa proti tomu snaží bojovať, do urýchlenia deportácií zapojilo armádne letectvo a najalo si aj súkromného dopravcu.
Africkým krajinám sa migrácia vypláca, do obmedzenia sa nehrnú
Vláda kancelárky Angely Merkelovej priebežne rozširuje aj zoznam bezpečných krajín, od ktorých občanov nemieni azylové žiadosti prijímať. Naposledy na neho pribudlo Alžírsko, Tunisko a Maroko.
S niektorými už má Berlín uzavretú dohodu o vrátení neúspešných žiadateľov, africké vlády sa však k obmedzovaniu migrácie príliš nemajú. Ich občania, ktorí sa dostanú do Európy, totiž domov posielajú peniaze.
Koalícia zároveň pomaly nachádza zhodu na novom azylovom balíčku, podľa magazínu Der Spiegel sa už dohadujú len detaily. Merkelová, Seehofer a šéf sociálnych demokratov Sigmar Gabriel v ňom plánujú výrazne obmedziť napríklad aj odklady deportácií zo zdravotných dôvodov. Do lietadla by podľa nových pravidiel nemusel nastúpiť len vážne chorý človek, ktorému by sa cestou mohlo výrazne priťažiť.