Medzi oficiálnou rétorikou a faktami je tradičná priepasť: drogová závislosť Severokórejčanov prerástla do rozmerov alarmujúcej epidémie. Na jej začiatku stojí totalitný režim, ktorý narkotiká v honbe za menou vo veľkom pašoval aj vyrábal. Na jej konci je túžba po metamfetamíne, ktorá dnes prestupuje všetkými vrstvami severokórejskej populácie, píšu lidovky.cz.
Olum (ľad), pingtu (z čínskeho ping-tu čiže ľadová droga), hirropon (termín z čias japonskej dobyvačnej expanzie), konämi (šnupací). Nech už ho Severokórejčania prezývajú akokoľvek, jeho podstata zostáva rovnaká: syntetický metamfetamín.
Obľuba vysoko návykového stimulantu dosiahla v KĽDR takých rozmerov, že namiesto tradičnej zdvorilostnej frázy "Dáte si čaj?" pri privítaní hosťa nezriedka zaznie "Dáte si lajnu?", tvrdí združenie v organizácii New Focus International (jej zakladateľom je známy severokórejský básnik Čang Čin-sung, autor knihy Milovaný vodca - pozn. red.). Droga, u nás známejšia ako pervitín, v severokórejskom prostredí vystupuje v rozličných roliach: dôkaz prestíže, zázračný liek, únik z krušnej reality a v neposlednom rade aj spôsob, ako si udržať štíhlu líniu.
"Stále viac manželiek kádrov si kupuje metamfetamín. Berú ho nielen pre potešenie, ale stále častejšie aj kvôli diéte. Potlačuje chuť na jedlo a zároveň dodá energiu," opísal portálu Daily NK zdroj z pohraničnej provincie Rjanggang. "Užívanie pervitínu na Severe nikoho nešokuje. Hodnostári v ňom svojim partnerkám nebránia, pretože sa im páči, keď sú štíhle," pritakáva ďalší lokálny zdroj. Dodáva, že okrem vysokých súm, ktoré ich návyk zhltne, niektoré závislé zákazníčky neváhajú obetovať aj svoje osobné pohodlie. Príkladom môže byť prominentná manželka z mesta Hjesan, ktorá sa v túžbe po pravidelnom prísune drogy usídlila priamo v dome tamojšieho dílera.
Nebezpečná epidémia
Bizarný trend, na ktorý Daily NK upozorňuje, nie je ničím iným ako výrečným symptómom hlbšej krízy. Drogová závislosť sa totiž netýka iba elity rozmaznanej relatívnym blahobytom, ale všetkých vrstiev severokórejskej populácie, pre ktoré fascinácia pervitínom prerástla v problém - bez toho, aby si to plne uvedomovali. Poukazujú na to mnohé svedectvá v obsiahlej expertnej správe publikovanej Výborom pre ľudské práva v Severnej Kórei.
Epidémia drogovej závislosti sa v KĽDR plne rozhorela v priebehu uplynulej dekády. Jej korene však nájdeme už v polovici 70. rokov, kedy sa zlyhávajúca ekonomika "sebestačného" režimu v honbe za chýbajúcou tvrdou menou rozbehla po nezákonných cestách.
Už v roku 1976 vyhostila štvorica škandinávskych krajín severokórejských diplomatov, ktorých usvedčila z pašovania alkoholu, cigariet a drog. Pchjongjang vtedajší incident vysvetlil individuálnym zlyhaním a sľúbil, že vinníkov potrestá - v skutočnosti ich však len "upratal", lebo ich aktivity koordinoval a finančne z nich profitoval. Severokórejčan, ktorý pašoval 4000 fliaš prevažne poľskej vodky sa o 22 rokov neskôr vynoril v ruskom Vladivostoku pri pokuse vymeniť falšované valuty.
Heroín miesto obilia
Diplomatické škandály spojené s pašovaním drog sa v priebehu 80. rokov hromadili a režimu začali prinášať viac škody ako úžitku. Preto došlo k zmene stratégie a ťažisko pozornosti sa prenieslo z drog na domácu výrobu. S tou sa naposledy experimentovalo už od druhej polovice 70. rokov, kedy s využitím infraštruktúry vybudovanej japonskými okupantmi sa pod dohľadom prizvaných expertov z Thajska začali v hornatých provinčných oblastiach vyrábať opiáty.
"Počas hladomoru sa ozývali sťažnosti, aby sme nepestovali mak, ale obilie. Lenže inštrukcie zhora hovorili, že ak budeme pestovať mak, môžeme výsledné produkty predať za desaťnásobnú cenu, a potom za to nakúpiť obilie. Urobili by všetko, aby prežili. 99 percent tovární nefungovalo, neboli žiadne suroviny a ani energia. Jediné, čo zostalo, boli drogy," spomína jeden z prebehlíkov, ktorý sa na vtedajšej produkcii heroínu podieľal. Opiáty vyrobené v KĽDR Pchjongjang následne s pomocou partnerských kriminálnych organizácií distribuoval za hranice.
Pervitín miesto heroínu
Na sklonku tisícročia potom pružne zareagoval na premenu globálneho trhu s narkotikami a heroín ako hlavný vývozný artikel nahradil práve metamfetamínom. Látkou, ktorú v menšom množstve vyrábal už roky. Stimulant severokórejského pôvodu zaplavil predovšetkým susedné krajiny - odhaduje sa, že 90 percent narkomanov v pohraničných provinciách na severovýchode Číny je závislých práve na pervitíne. Len v roku 2011 zhabali čínske úrady zásielky severokórejských narkotík v hodnote približne 60 miliónov dolárov.
Akékoľvek relevantné obvinenia Pchjongjang odmieta. "Severokórejčania so svojou zdravou mentalitou a vysokými morálnymi kvalitami nemajú žiadny záujem o obchod s drogami," vyhlásila napríklad v roku 1997 štátna zdravodajská agentúra KCNA. Nemenné rétorické linky si režim drží dodnes. Keď americká DEA pred dvoma rokmi pristihla päticu thajských občanov pri pokuse prepašovať na územie Spojených štátov 100 kilogramov metamfetamínu reagoval nekompromisne. "Nelegálne užívanie, pašovanie a výroba drog, ktoré redukujú ľudské bytosti na duševných mrzákov v KĽDR neexistuje."
Podnikaví súkromníci
V tom čase už režim na domácej pôde čelil rastúcej drogovej epidémii. Prudký nárast užívania narkotík sa datuje do polovice minulej dekády, kedy sa Pchjongjang v reakcii na sériu opatrení zo strany medzinárodného spoločenstva začal odvracať od nelegálnych zdrojov príjmov smerom k zákonne "čistejším" metódam zárobku, okrem iného k exportu pracovnej sily či profitu z rodiaceho sa obchodu s mobilnými technológiami. Priškrtenie výroby narkotík však vyústilo v presun drogového biznisu do rúk podnikavých súkromníkov.
Tým prišla vhod rada expertov s potrebnými vedeckými a technologickými znalosťami. "Boli to odborníci, ktorí poznali tie (drogové) fabriky naspamäť. Zrazu nevedeli, čo si počať. Žilo sa im ťažko... Súkromní podnikatelia ich začali vyhľadávať a zamestnávať ich. A oni začali znovu vyrábať drogy," konštatuje ďalší z citovaných prebehlíkov.
Značná časť produkcie metamfetamínu sa tak zo zariadení prevádzkovaných režimom presunula do menších "domácich" laboratórií. Logickým dôsledkom bola neporovnateľne väčšia dostupnosť metamfetamínu vnútri hraníc KĽDR - z prestížnej fajčiarskej delikatesy vyšších vrstiev sa pervitín čoskoro pretransformoval na drogu rozšírenú aj v tých najnižších vrstvách spoločnosti.
Pochybná kampaň
K chronickému nedostatku živín, materiálneho zabezpečenia a zdravotnému stavu bežných Severokórejčanov sa tak pridala ďalšia vážna komplikácia. Pravda, oficiálne miesta reagovali protidrogovou kampaňou: v Pchjongjangu sa objavili plagáty varujúce pred nebezpečenstvom, v roku 2012 zverejnil denník Kórejskej strany sériu článkov o závislosti na narkotikách, vlani prišla aj úprava trestného zákonníka, ktorá hrozí vysokým trestom alebo aj popravou.
Avšak, ako to už v prípade KĽDR býva, proklamácie a skutočnosť sa opäť líšia. Štátne médiá prisudzujú zodpovednosť za užívanie drog západným imperialistom, indoktrinačné prednášky sa zameriavajú viac na negatívny dopad na štát než na zdravotné nebezpečenstvo späté s užívaním narkotík a z viac ako troch stoviek doložených verdiktov spätých s drogovou zločinnosťou bolo údajne popravených len 12 percent odsúdených - ostatným pomohli konexie či úplatok, prípadne oboje.
Znovu sa tak vraciame k prominentným manželkám a ich túžbe po štíhlej postave. "Jedným z dôvodov, prečo čísla (drogových deliktov) neklesajú je aj to, že každý zástupca bezpečnostných zložiek má doma niekoho závislého," podotýka jeden zo zdrojov Daily NK. "Činitelia spätí so záťahmi sa boja, že sa do veci zapletú ich manželky a spôsobia im vážne problémy. Takže radšej predstierajú, že nič nevidia."