„U nás len po nemecky, sorry.“ Takejto odpovede sa dočkal britský novinár, ktorý sa šéfa rakúskych slobodných Heinza-Christiana Stracheho po anglicky pýtal na to, ako by riešil problémy vysokého školstva vo svojej krajine.
Rakúsko je dom Rakúšanov
Tvrdú odpoveď charizmatického radikála odmenili veľkým potleskom jeho stúpenci. Krátky dialóg, ktorý sa odohral v piatok večer priamo pod slávnym Dómom svätého Štefana v centre Viedne, presne vykresľuje nacionalistické presvedčenie 44-ročného Stracheho. Teda muža, ktorý médiám rád rozpráva o tom, ako rodinu jeho otca vyhnali po druhej svetovej vojne z československého Liberca na základe protisudetských zákonov.
Aj preto sľubuje Strache, ktorý sa necháva svojimi priaznivcami prezývať HC podľa skratiek oboch jeho krstných mien, zrušenie Benešových dekrétov či zastavenie rozsiahlej imigrácie. „Rakúsko je dom, v ktorom budú rozhodovať len Rakúšania,“ netajil sa pred 15 tisíckami svojich priaznivcov vyzbrojených šálmi, tričkami, bundami či šiltovkami s menom a portrétom ich idolu. Zopakoval svoje požiadavky – stop islamizácii a výstavbe mešít v Rakúsku, výrazné obmedzenie imigrácie či odsun problémových prisťahovalcov najmä z moslimských krajín.
Strašiak Európy
Muž, ktorý je v súčasnosti spomedzi rakúskych politikov najväčším strašiakom Európy, mal pritom k radikalizmu blízko už od detstva. V polovici 80. rokov sa zúčastňoval na akciách mládežníckych skupín spájaných s rakúskou a nemeckou neonacistickou scénou. Médiá tiež pravidelne vyťahujú staré fotografie, ktoré Stracheho zachytávajú v pózach nápadne pripomínajúcich nacistické pozdravy. Citujú aj jeho ostré nacionalistické vyhlásenia najprv vo viedenskom krajinskom parlamente, kde v prvej polovici 90. rokov začínal vo farbách slobodných. Po roku 2005, keď na čele slobodných nahradil Jörga Haidera a stranu vytiahol z trojpercentnej podpory na súčasných 22 percent, ich čoraz hlasnejšie šíri po celom Rakúsku. A po včerajšku bude mať na to vďaka väčšiemu počtu poslancov v parlamente opäť väčší priestor.Pavel Novotný