Rusko nevidí dôvod na použitie vojenskej sily proti Iraku. V prvej oficiálnej reakcii na prejav amerického prezidenta Georgea W. Busha to včera vyhlásil hovorca ministerstva zahraničných vecí Alexandr Jakovenko. "Potenciál politicko-diplomatického riešenia konfliktu nebol ešte vyčerpaný, zbrojným inšpektorom OSN treba umožniť pokračovať v práci," poznamenal. Súčasne zdôraznil, že Moskva podporuje tézu o zjednotení síl celého svetového spoločenstva v boji proti terorizmu, rozširovaniu zbraní hromadného ničenia a iným globálnym hrozbám, s Washingtonom sa ale nezhoduje v otázkach "konkrétnych zdrojov hrozieb".
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa momentálne nachádza na summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kyjeve, v utorok naznačil zmenu kurzu voči Iraku. V prípade, že Bagdad nebude lepšie spolupracovať s inšpektormi, bude sa Moskva zasadzovať za tvrdšie reakcie, povedal na stretnutí s ukrajinskými študentmi. Iracký veľvyslanec v Moskve Abbas Chalaf na toto pritvrdenie nedbal. Na tlačovej konferencii vyjadril presvedčenie, že "nikto nechce vojnu" a "ruský prezident počas svojho pobytu v Kyjeve potvrdil potrebu riešenia irackej krízy len mierovou cestou". "Kyjevský prejav Vladimira Putina som sa naučil prakticky naspamäť," vyhlásil diplomat, ktorého odcitovala agentúra RIA Novosti.
Reakcie prišli aj z postsovietskej Strednej Ázie. Kirgizská vláda je presvedčená, že iracký problém ešte stále možno vyriešiť politickou a diplomatickou cestou, vyhlásil minister zahraničných vecí Askar Ajtmatov. Na otázku o možnosti využitia síl protiteroristickej koalície, dislokovaných na medzinárodnom letisku Manas, šéf diplomacie reagoval, že Biely dom sa zatiaľ na Kirgizsko neobrátilo, ale krajina nemá v úmysle dať svoje územie k dispozícii na vedenie bojových akcií.
Najvernejší spojenec Spojených štátov na južnej pologuli -- Austrália privítala Bushove vyjadrenia o poskytnutí informácií o irackých zbraniach hromadného ničenia. "Vec sa dostane pred Bezpečnostnú rada OSN, kde patrí," vyhlásil premiér John Howard. Canberra už do regiónu poslala elitné jednotky a lietadlovú loď.
Premiérka Nového Zélandu Helen Clarková bola opatrnejšia. Bushova reč podľa nej signalizuje, že "Spojené štáty budú presviedčať Bezpečnostnú radu o Iraku", dodala však, že všetko naznačuje tomu, že Washington bude konať unilaterálne. Väčšina národov sa bude zdráhať ísť s USA, kým zbrojní inšpektori nedôjdu k definitívnemu záveru.
Japonská verejnoprávna stanica NHK odvysielala Bushov prejav v priamom prenose a nezostrihaný. Popoludňajšie vydania novín ju nazvali rečou o vojne. "O krok bližšie k poslednej fáze," hlásal liberálny denník Asahi.
Filipíny, ktoré z oblasti Perzského zálivu dovážajú viac ako polovicu svojej ropy, zverejnili včera plán na zaistenie stabilného zásobovania ropou v prípade vojny v Iraku.
Podľa informácií amerických staníc, žiadna čínska stanica Bushovu reč nevysielala.