Nemecký europoslanec Martin Schulz (58) prepísal dnes ústavné dejiny EÚ, keď sa stal prvým predsedom Európskeho parlamentu (EP), ktorému sa podarilo aj po druhýkrát získať druhý dvaapolročný mandát v tejto funkcii.

Schulzov volebný úspech je o to výraznejší, že hneď v prvom kole získal potrebnú väčšinu hlasov.

Podľa rokovacieho poriadku EP musí kandidát na predsedu získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov plus ešte jeden. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa do vypočítavania potrebnej väčšiny nezarátavajú.

Po prvom kole tajného hlasovania bolo jasné, že zo 751 poslancov europarlamentu hlasovalo 723 prítomných. Z tohto počtu bolo 111 hlasovacích lístkov prázdnych alebo neplatných, čo znamená, že počet platných hlasov bol 612. Pre nadpolovičnú väčšinu stačilo získať 307 hlasov.

Martin Schulz mal podporu dvoch najväčších skupín v EP - socialistov a demokratov (S&D), ktorým dodnes šéfoval -, a tiež ľudovcov, ktorí majú vďaka výsledku eurovolieb najviac kresiel v zákonodarnom zbore EÚ. Okrem toho mal Schulz prisľúbenú aj podporu frakcie liberálov (ALDE), ktorá nepostavila svojho kandidáta za predsedu EP.

Hlasovanie určilo nasledovné preferencie europoslancov na post šéfa EP:

-- Martin Schulz (S&D, Nemecko) 409 hlasov

-- Sajjad Karim (ECR, Spojené kráľovstvo) 101 hlasov

-- Pablo Iglesias (GUE, Španielsko) 51 hlasov

-- Ulrike Lunaceková (Zelení/EFA, Rakúsko) 51 hlasov.

"Pre toho, kto bol znovuzvolený za predsedu Európskeho parlamentu, je byť prvým mimoriadnou cťou. Svoje povinnosti beriem veľmi vážne, pretože my sme srdce európskej demokracie, dohliadame nad zavádzaním a dodržiavaním legislatívy," povedal Schulz v inauguračnom prejave.

Nový predseda EP pripomenul, že občania v európskych voľbách rozhodli, že volebný líder eurovolieb by sa mal stať predsedom Európskej komisie (EK), a tak nemecké slovo "Spitzenkandidat", čiže líder kandidátky (na predsedu EK), sa stalo už aj "európskym slovom".