Libanon je štátom, ktorý zažíva najhoršie dopady utečeneckej krízy. V provizórnych osadách tu žije viac ako milión migrantov. Ich biedne životné podmienky využívajú pašeráci, ktorí ich za horibilné sumy prepravujú do Európy. Ak Libanonu nepomôžu investície zo zahraničia, hrozí ďalšia eskalácia utečeneckej krízy, píše portál idnes.cz.
Utečenci zaplavujú Európu, Maďarsko stavia plot na hraniciach a Európska únia sa márne snaží presadiť systém kvót. Tak vyzerá utečenecká kríza z pohľadu Stredoeurópana. Skutočnú utečeneckú krízu však už niekoľko rokov zažívajú inde. V Jordánsku a Libanone. Práve domovina neslávne presláveného Hizballáhu trpí pod náporom utečencov už od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii.
Viac než milión utečencov zo Sýrie
Európske krajiny vedú nekonečné debaty nad tým, koľko utečencov by mali prijať. V Libanone aktuálne žije podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) viac než milión utečencov zo Sýrie.
To sú oficiálne čísla, v krajine sú však celkom iste desiatky tisíc ďalších ľudí, ktorí hranice krajiny prekonali bokom záujmu úradov. Pointa? Libanon má niečo okolo štyroch miliónov obyvateľov. V porovnaní s miestnou utečeneckou krízou sa tak javia problémy v Európe ako malicherné.
Chmurným štatistikám zodpovedajú aj podmienky, v akých v Libanone utečenci žijú. Úrady tu zakázali výstavbu veľkých oficiálnych utečeneckých centier, ľudia si tak budujú dočasné osady na opustených miestach či na pozemkoch hospodárov, ktorí si za to mnohokrát vyberajú tučné poplatky. Jedna z najväčších osád stojí na základoch bývalého tábora pre PalestinceAjnal-Hilweh.
Tábor vznikol v roku 1948 ako dôsledok masívneho exodu Palestínčanov z vlasti. Na pozemku o výmere asi 260 hektárov sa tiesní vyše 70-tisíc Palestínčanov a teraz tiež desaťtisíce utečencov.
Konflikty a násilnosti
Niet preto divu, že tábor každý deň zožierajú konflikty a násilnosti. Pri poslednom veľkom strete medzi stúpencami Fatahu a členmi militantnej islamistickej skupiny Džundal-sam tu zomreli traja ľudia, píše server Foreign Policy. V tábore podľa neziskových organizácií, ktoré tu pôsobia, žijú tiež sympatizanti Islamského štátu.
"Predstavte si, že na štvorcový kilometer žije 24 ozbrojených skupín. Nemáme žiadne štatistiky, ale podľa mňa tu musia žiť stovky ľudí, ktorí sú hľadaní libanonskou vládou," opisuje situáciu riaditeľ neziskovej organizácie NabáJáserDawúd. Zaistenie bezpečnosti pre miestnych obyvateľov je podľa neho v podstate nemožné.
Niet divu, že v posledných rokoch prestali sýrski utečenci dúfať v zlepšenie situácie vo svojej vlasti a rozhodli sa k ceste do Európy. To napokon potvrdil aj riaditeľ organizácie Človek v tiesni Šimon Pánek, podľa ktorého je predstava utečencov, ktorí po úteku z vlasti okamžite miznú do Európy, nezmyselná. "Stále väčšina Sýrčanov, ktorí opustili vlasť, zostávajú v okolitých krajinách. Nejaká časť je len odvážnejšia a chce lepší život, nechce byť v táboroch, tak ide ďalej," uviedol Pánek.