Pre podozrenie zo streľby do ľudí, ku ktorej došlo 20. februára počas protivládnej demonštrácie v okolí kyjevského Námestia nezávislosti, zatkli na Ukrajine už 12 príslušníkov kyjevskej jednotky osobitného určenia Berkut. Medzi zadržanými je aj veliteľ, ktorý svojim podriadeným vydával strelné zbrane, informoval dnes hovorca ukrajinskej generálnej prokuratúry Vasilij Zoria.
Podľa generálneho prokurátora Oleha Machnyckého tejto zásahovej jednotke, zvanej aj čierna rota, vydali zbrane, vrátane snajperských pušiek, aby v dňoch 18. až 20. februára kryla ústup neozbrojených príslušníkov Berkutu z Institutskej ulice v Kyjeve.
Námestník generálneho prokurátora Alexej Bahanec dodal, že iní príslušníci Berkutu, vrátane kyjevskej posádky, zbrane nedostali.
Machnyckyj spresnil, že počet zadržaných nie je konečný. Zatykač je vydaný ešte na najmenej štyri podozrivé osoby. Podľa Zoriu vyšetrovanie napreduje veľmi rýchlo a je ťažké odhadnúť, ku koľkým zatknutiam a kedy ešte dôjde.
Mnohí príslušníci Berkutu po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča a jeho vlády odcestovali na Krym, kde sa 16. marca uskutočnilo referendum o pripojení tohto polostrova, ako aj mesta Sevastopol k Ruskej federácii.
Jeden z príslušníkov Berkutu, major Oleksandr Vasiukov, na tlačovej konferencii v Simferopole 7. marca označil za lož tvrdenia, že počas protivládnych nepokojov v Kyjeve ako ostreľovači zasahovali aj členovia jednotiek Berkut.
Podľa Ruska zodpovednosť za smrť desiatok protivládnych demonštrantov nesú ozbrojení aktivisti radikálneho ukrajinského hnutia Pravý sektor. So svojím podozrením ruská diplomacia oboznámila aj svojich „západných partnerov“ a súčasne vyjadrila nádej, že podozrenia vo vzťahu k Pravému sektoru "nebudú zametené pod koberec," uviedla agentúra RIA Novosti.
Rusko argumentuje okrem iného aj uniknutým telefonátom šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej s estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom o tom, že za streľbou do protivládnych demonštrantov v Kyjeve môže byť niekto z vtedajšej ukrajinskej opozície. Protivládne protesty si na Ukrajine od novembra minulého roku vyžiadali vyše 100 obetí na životoch, pričom väčšina z nich podľahla práve strelným zraneniam počas eskalácie krízy vo februári.
Paet pravosť telefonátu potvrdil a uviedol, že sa odvolával na informácie od svojej známej, Ukrajinky Oľhy, ktorou by mohla byť známa lekárka Oľha Bohomolecová, ktorá na kyjevskom Námestí nezávislosti počas protivládnych protestov ošetrovala ranených.
Podľa jej názoru charakter zranení a druh streliva by mohli svedčiť o tom, že demonštrantov a policajtov cielene zabíjali tí istí ostreľovači. Taký rozkaz mohol vydať údajne len niektorý z vodcov vtedajšej opozície. „To je strašné. Treba to vyšetriť," reagovala Ashtonová údajne.
Podľa Paeta je znepokojujúce, že nové ukrajinské vedenie otáľa s vyšetrením týchto podozrení, vďaka čomu silnie podozrenie, že rozkaz na nasadenie ostreľovačov nevydal medzičasom zosadený prezident Viktor Janukovyč, ale niektorý z politikov novej vládnej koalície. Janukovyč na tlačovej konferencii, ktorú zvolal do ruského Rostova na Done, kam sa po zosadení uchýlil, odmietol obvinenia, že nariadil streľbu do demonštrantov.
Minister vnútra Arsen Avakov, generálny prokurátor Machnyckyj a šéf Rady bezpečnosti Ukrajiny Valentyn Nalyvajčenko dnes na tlačovej konferencii v Kyjeve zverejnia doterajšie výsledky vyšetrovania streľby do účastníkov protivládnych demonštrácií, ktorá si od 18. do 20. februára vyžiadala desiatky zranených.
V Kyjeve dnes zasadne aj dočasná parlamentná komisia, ktorá prešetruj konanie poriadkových síl a funkcionárov tzv. silových štruktúr počas protestov.