Komiksy, filmy aj kapely hlási žlčovitú nenávisť ku Kórejcom a Číňanom a presviedčajú Japoncov, že za zverstvá spáchané počas druhej svetovej vojny sa nemusí hanbiť, píše časopis The Economist.
Príkladom môže byť film Eien no Zero, ktorý sa stal hitom japonských kín. Jeho hrdinom je mladý pilot, ktorého jeho spolubojovníci považujú za zbabelca, pretože v boji nechce obetovať svoj život. Na konci filmu však precitne, navedie svoj stroj proti americkej lietadlovej lodi a stáva sa hrdinom.
Výpravný film pomenovaný podľa lietadlá Mitsubishi A6M Zero, ktoré japonská cisárska armáda používala počas druhej svetovej vojny, niektorí mladí Japonci zhliadli aj trikrát. Jeden z nich sa časopisu The Economist zveril, že piloti na striebornom plátne mu pripadajú v porovnaní s dnešnou "bylinožravou" mládežou ďaleko mužnejší. Na film sa vypravil aj premiér Šinzó Abe a po projekcii sa priznal, že ho film dojal.
Úspech filmu privítala aj nacionalistická pravica, ktorá sa pilotov kamikadze snaží ukazovať ako muža, ktorí dobrovoľne položili život za svoju vlasť. Historici sa však zhodujú, že armáda väčšinu mladých mužov k samovražednej misii donútila. A film sa nepáči ani povojnovej generácii filmových tvorcov. Napríklad slávny režisér animovaných filmov Haja Miyazaki film označil za "hromadu klamstiev".
"Zabite Kórejcov"
Ako pripomína The Economist, nacionalistické idey sa okrem strieborného plátna usadili tiež v japonskej literatúre či populárnej hudbe. Príkladom môže byť nedávne vystúpenie rockovej speváčky Rariko v tokijskom klube Scramble. V piesni "Zabite Kórejčanov" spieva, že Južná Kórea je špina a Kórejci sa snažia ponižovať Japonsko tým, že klamú o zločinoch druhej svetovej vojny.
Tokijské kníhkupectvá preto stále viac rozširujú priestor určený žánru "Kenco-zokan", čo v preklade znamená "neznášať Čínu, nenávidieť Kóreu". Veľký úspech zožala napríklad manga nazvaná "Úvod k Číne". Autor komiksu Ko bunja, ktorý sa narodil na Taiwane, tvrdí, že Číňania nie sú schopní demokracie a sú zdrojom väčšiny nákazlivých chorôb v Ázii.
Zatiaľ čo čínske učebnice japonskú okupáciu popisujú do krvavých detailov, japonské školstvo s ohľadom na politiku "patriotického vzdelávania" odbíja téma druhej svetovej vojny niekoľkými stručnými faktami. Mladí Japonci čerpajú prevažne z populárnej literatúry, ktorá popisuje japonskú históriu ako plnú krívd. Za vinníka sú často označení Číňania a Kórejci.
Napätie v Ázii
The Economist pripomína, že v rade japonskej verejnoprávnej televízie NHK sedí spisovateľ Naoki Hjakuta, priateľ premiéra a autor predlohy k filmu Eien no Zero. Hjakuta vytrvalo popiera Nankingský masaker, pri ktorom vojaci japonskej cisárskej armády usmrtili minimálne štvrť milióna civilistov.
Revizionistický trend čiastočne podporuje aj súčasná vláda. Premiér Abe niekoľkokrát navštívil svätyňu Jasakuni, kde medzi menami vojnových hrdinov figurujú tiež vojnoví zločinci a prominentní politici znižujú utrpenie desiatok tisíc sexuálnych otrokýň, ktoré slúžili pre potreby japonskej armády na okupovaných územiach.
Tokio týmito prejavmi vždy spoľahlivo vyvolá podráždenú reakciu Pekingu a Soulu. Japonský militarizmus je v Ázii stále nebezpečná témua a nacionalistické filmové agitky len prilievajú olej do ohňa. Obzvlášť v situácii, kedy si Japonci a Číňania navzájom hrozia kvôli spornému súostroviu Senkaku a japonská vláda schválila prelomovú zmenu, ktorá jej umožní nasadzovať armádu aj v zahraničí.