Stalo sa tak po tom, čo si nový pápež dal meno František a pripomenul tak svätca z 13. storočia, známeho úsilím začať kresťanský dialóg s islamom. Uviedla to v správe tlačová agentúra Reuters.
Kardinál Jorge Bergoglio si vybral meno po stredajšom zvolení za pápeža na počesť svätého Františka z Assisi, ktorý je uctievaný za to, že žil v radikálnej chudobe a skromnosti. Svätý František sa v roku 1219 stretol so sultánom Egypta na mierovej misii počas Piatej križiackej výpravy.
Svätý František prekročil nepriateľské línie neozbrojený a stretol sa so sultánom Malikom al-Kámilom. Diskutoval s ním o vojne, mieri a viere. S moslimským vládcom strávil niekoľko dní a bez úspechu sa ho snažil obrátiť na kresťanstvo, potom ho v poriadku vrátili na stranu križiakov.
Moslimskí lídri v Taliansku, Francúzsku a Nemecku sú optimisticky naladení.
"My, moslimovia Západu, vnímame meno nového pápeža ako obzvlášť nádejné znamenie, pretože poukazuje na veľký príklad svätosti a otvorenosti voči Východu a islamu, ktorým bol svätý František z Assisi," uviedlo vo vyhlásení Islamské náboženské spoločenstvo (COREIS).
Vzťahy Vatikánu s moslimským svetom sa zhoršili v roku 2006, keď vtedajší pápež Benedikt XVI. citoval vyjadrenie byzantského cisára zo 14. storočia, že islam je násilné a iracionálne náboženstvo.
To vyvolalo násilné protesty v moslimskom svete. Benedikt sa ospravedlnil, ale mnoho moslimov už bolo v strehu voči pápežovi, rodákovi z Nemecka. Tento podtón bolo cítiť aj v blahoželaní Organizácie islamskej konferencie, ktoré poslal novému pápežovi jej predseda Ekmeleddin Ihsanoglu. V liste Františkovi vyjadril nádej, že počas jeho pontifikátu sa "obnoví srdečnosť a úprimné priateľstvo medzi islamom a kresťanstvom". Ihsanoglu v liste zopakoval výzvu na dosiahnutie historického zmierenia medzi islamom a kresťanstvom.
Moslimskí vzdelanci z iniciatívy Spoločné slovo (Common Word), ktorí sa v minulosti stretli s Benediktom a snažili sa o väčšie porozumenie, uviedli, že jeho výroky boli urážlivé, ale neskôr ocenili jeho ochotu viesť dialóg.
Moslimskí lídri v pápežovej rodnej Argentíne uviedli, že kým bol arcibiskupom v Buenos Aires, niekoľkokrát ich navštívil a pestoval srdečné vzťahy s 800.000 moslimami žijúcimi v tejto latinskoamerickej krajine. Tí majú väčšinou sýrsky a libanonský pôvod.
Paul Moses, autor knihy The Saint and The Sultan (Svätec a sultán) o stretnutí oboch mužov v 13. storočí, uviedol, že al-Kámil prijal Františka preto, lebo vo vojnovom čase k nemu prichádzal v pokoji.
Jeho snaha obrátiť sultána "nebola tým správnym základom pre medzináboženský dialóg v dnešnom chápaní", ale bol to vtedy jediný spôsob, ako sa stretnúť, dodal Moses.
"Sultán, ktorý bol známy citlivým prístupom voči kresťanskej menšine v Egypte, povolil Františkovi niekoľko dní kázať, potom ho v sprievode vojakov poslal späť do tábora nepriateľov," povedal Moses, profesor žurnalistiky na Brooklyn College v New Yorku pre Reuters. Sultán nikdy nekonvertoval.