Eritrea si prezývku Severná Kórea Afriky nevyslúžila náhodou. Po období nekonečného boja za nezávislosť sa v roku 1993 dostal k moci prezident Isaias Afewerki, ktorý je na čele krajiny dodnes. Za 22 rokov jeho vlády Eritrejčania neabsolvovali žiadne voľby, a aj keby nejaké boli, nemali by možnosť hlasovať pre iného kandidáta než Afewerkiho. Jeho oponenti boli uväznení, rovnako ako nepohodlní novinári.
Hlavné mesto ako výkladná skriňa
Do krajiny sa v podstate nedá oficiálnou cestou dostať. Dokonca aj zvláštna vyslankyňa Spojených národov Sheila B. Keetharuthová, ktorá má na starosti dodržiavanie ľudských práv v Eritrei, do krajiny nesmie vstúpiť. Jednu z mála výnimiek dostali pred pár týždňami reportéri BBC. Po príchode ich na každom kroku sprevádzal vládny splnomocnenec.
Prehliadka sa obmedzila na hlavné mesto Asmara, ktoré má byť výkladnou skriňou režimu a kde novinári mohli dokumentovať len široké bulváre, zeleň a poriadok na každom kroku.
Pretože Eritrea rada vystavuje na obdiv svoj zdravotnícky systém, cesta reportérov preto viedla aj na kliniku Embaderho. Miestni lekári sa pochválili, že úmrtnosť detí pod päť rokov sa za vlády Afewerkiho znížila o dve tretiny a klesol aj počet nakazených vírusom HIV a maláriou.
"Predtým matky zomierali kvôli nekvalifikovanej pomoci od susedov, teraz však rodia v nemocniciach," poučil reportérov vládny splnomocnenec. Pri návšteve kliniky nemali reportéri núdzu o dojemné príbehy. Porozprávali sa tak napríklad so ženou, ktorej operáciu uhradí štát a ona bude môcť v nemocnici zostať tak dlho, ako bude potrebné.
Nepredstaviteľné potláčanie práv
Obrázok dokonalej krajiny však dostane veľkú ranu pri pohľade na súčasnú utečeneckú vlnu prúdiacu do Európy. Eritrejčania totiž tvoria podľa OSN druhú najväčšiu skupinu utečencov na lodiach v Stredozemnom mori.
V počte ich predstihnú iba utečenci zo Sýrie zmietanou občianskou vojnou. Prečo by Eritrejčania z vlasti utekali, keď ju režim prezentuje ako raj na zemi? Tí, ktorí sa do Európy dostali, sa zhodujú - Eritrea je v skutočnosti peklom na Zemi.
"Hlavnou príčinou, prečo ľudia z Eritrey utekajú, je nepredstaviteľné potláčanie všetkých práv a slobôd zo strany miestnej vlády," hovorí Leslie Lefkowová, zástupkyňa riaditeľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch pre Afriku. V miestnych žalároch sedia v hrozných podmienkach tisícky disidentov, americké ministerstvo zahraničia kritizuje Eritreu aj za únosy, mučenie a cielené vraždy odporcov režimu.
Otročina v armáde
Na útek do Európy sa vydávajú predovšetkým mladí ľudia. Dôvodom je branná povinnosť. Eritrea totiž núti všetkých občanov bez výnimky slúžiť v armáde prinajmenšom 18 mesiacov. Mnohí zostávajú však u vojska proti svojej vôli aj niekoľko rokov, píše The Guardian.
"To je jedna z hlavných príčin exodu z Eritrey," potvrdzuje Lefkowová. "Regrútom neplatia takmer nič a často ich zneužívajú," dodáva. Otroctvo a nútené práce sú v Eritrei oficiálne zakázané. Pre armádu však od roku 1998, kedy režim kvôli vojne s Etiópiou vyhlásil výnimočný stav, platí výnimka.
Kvôli zotročovaniu v armáde z krajiny utiekol aj jeden z Eritrejčanov, ktorý začal nový život vo Veľkej Británii. Zo strachu o rodinu, ktorá zostala v Afrike, si neprial zverejniť svoje meno. Z vlasti utiekol po dvoch rokoch vo väzení, režim ho do žalára poslal bez riadneho súdu po tom, čo sa sťažoval na nezvyčajne dlhú vojenskú službu. Do armády vstúpil v 18 rokoch a musel v nej zostať dlhých desať rokov.
Režim drakonickú vojnu ospravedlňuje obranou krajiny a stále tlejúcim sporom s Etiópiou. Vláde masívny exodus Eritrejčanov nevadí, a to z čisto ekonomických dôvodov. Mladí a voči politickému zriadeniu kritickí ľudia síce krajinu opúšťajú, posielajú však späť svojim rodinám peniaze, a pomáhajú tak stabilizovať režim. Vláda podľa OSN uvaľuje dvojpercentnú daň na príjmy utečencov v zahraničí a to buď prostredníctvom veľvyslanectva, nelegálnych vymáhačov alebo pri prípadnej návšteve domova.
Ľudia nie sú na demokraciu pripravení
Podľa rozvojového indexu OSN, ktorý zohľadňuje napríklad aj zdravotnícku starostlivosť či školskú dochádzku, je Eritrea piatou najchudobnejšou krajinou sveta (kompletné materiály k rozvojovému indexu OSN v angličtine nájdete tu).
Hrubý domáci produkt krajiny s šiestimi miliónmi obyvateľov sa podľa Medzinárodného menového fondu pohyboval v roku 2014 len okolo štyroch miliárd eur. Pre porovnanie, HDP Slovenska dosiahlo v minulom roku takmer 75 miliárd eur.
Čo sa týka cenzúry a obmedzovania slobody médií, Eritrea podľa najnovšej správy Komisie na ochranu novinárov predstihla už aj režim Kim Čong-una. Obyčajní Eritrejčania nemajú šancu dostať sa k nezávislým správam, len percento populácie má prístup k internetu a 5,6 percenta vlastní mobilný telefón, píše portál Mashable.
Afewerkiho režim tvrdí, že Eritrea na demokraciu ešte nie je pripravená. Na otázku, kedy bude, sa z vedenia krajiny najčastejšie ozýva: "Keď príde čas, demokratické voľby skutočne budú. Fixácia na voľby je však zlá a v Afrike vytvára len problémy."