Pracovníci OSN na základe návštevy mnohých veľkých stavebných projektov po celom svete tvrdia, že práca severokórejských robotníkov v otrockých podmienkach je bežná už mnoho rokov, píše server The Independent.
Rada OSN pre ľudské práva pred pár dňami ukátala svetu desivé číslo: 200 tisíc ľudí. Práve pre toto číslo by mala byť KĽDR dohnaná k zodpovednosti. Ide o ľudí, ktorých uniesli, mučili a zneužívali k otrockej práci od roku 1950. Podľa organizácie NK Watch, ktorá sídli v Soule, v súčasnosti takýto robotníci pracujú v asi 40 krajinách po celom svete. Podľa OSN ich je približne 20-tisíc. Keď sa zúbožení Severokórejčania po rokoch vrátia, vláda im z tvrdo zarobených peňazí nedá takmer nič.
Stavajú luxusné hotely aj v Katari
Peniaze, ktoré zarobia, prekvapivo nejdú do ich vrecka, ale do štátnej kasy KĽDR, ktorá tak získava silné zahraničné meny. Ročne moderní otroci pre Kim Čong-una zarobia okolo tri miliardy dolárov. Severokórejčania v otrockých podmienkach nepracujú na malých projektoch. Príkladom je príprava svetového šampionátu vo futbale v roku 2022, ktorý sa má odohrať v milionárskom raji Katar.
Prácu Severokórejčanov tu využívajú štyri veľké staveniská, samozrejme neoficiálne. Zrejme najhoršie podmienky panujú na stavbe luxusného mrakodrapu, ktorý by mal hostiť prominentných hostí počas majstrovstiev. Keď zo staveniska odchádzajú robotníci z ostatných kútov sveta, Severokórejčania musia pracovať ďalej. Splnenie kvót je pre nich povinnosťou.
Nadčasy, horúco a málo prestávok
Samotné pracovné podmienky v Katare majú do dokonalosti veľmi ďaleko. Každodenné osem až desať hodín trvajúce práce a následné hodinové dochádzanie do táborov na prespanie sú len začiatkom. Robotníci totiž pracujú tiež v neznesiteľnom teple s nedostatočným prísunom pitnej vody a nízkym počtom prestávok. To všetko by severokórejskí robotníci podľa svojich slov dokázali zniesť. Problémom je, že za ubíjajúcu prácu nedostávajú zaplatené takmer nič, píše The Guardian.
"Ľudia ako my zvyčajne nedostanú zaplatené. Peniaze nejdú do rúk konkrétnym ľuďom. Nemá to so mnou vlastne nič spoločné, je to stavebný biznis Severnej Kórey," zveril sa jeden z robotníkov. Potvrdzujú to aj stavbyvedúci. Pracovníci podľa ich vyjadrenia "nemajú ani riál (mena používaná v Katare a ďalších arabských krajinách, pozn. red.)" . "Potom si od nás požičiavajú peniaze, aby si mohli kúpiť nejaké drobnosti, ako napríklad cigarety," dodal jeden zo stavbyvedúcich.
Vracajú sa ešte chudobnejší
Správy o modernej otrockej práci v Katare nie sú ničím novým. Už vlani sa na verejnosť dostali príbehy stoviek robotníkov, ktorí si tu chceli zarobiť na lepší život, ale do svojich domovov sa vracali ešte chudobnejší. Katarské ministerstvo práce v reakcii na tieto príbehy a po tlaku ľudskoprávnych organizácií prisľúbilo, že sa otázkou moderného otroctva bude zaoberať.
V súvislosti s dodržiavaním bezpečnosti práce vraj vykonalo 3 485 kontrol a potrestalo 200 firiem. Zároveň sa zaviazalo, že spustí program na ochranu pracovníkov, ktorý im zaistí včasné vyplácanie miezd aj štandardnú zdravotnú starostlivosť. Paradoxné však je, že sa Katar na minuloročnom zasadaní Medzinárodnej organizácie práce zdržal hlasovania o protokole, ktorý okrem iného zahŕňa opatrenia na ochranu robotníkov z rozvojových krajín, uviedla predtým organizácie Human Rights Watch.
Robotníkom z KĽDR zostáva minimum mzdy
Nové správy o moderných otrokoch z KĽDR podľa riaditeľa organizácie Anti-Slavery International Aidana McQuadea ukazujú, že Katar s podmienkami pre robotníkov neurobil za posledný rok takmer nič. Zaviedol len niekoľko reforiem, ktoré v praxi nefungujú.
Opis podmienok, v akých pracujú robotníci z KĽDR v Katare - nadčasy, zadržiavanie mzdy a šikanovanie - ukazujú na jasný štátom sponzorovaný obchod s modernými otrokmi," myslí si McQuadea a dodáva, že v podobných podmienkach pracujú Severokórejčania aj v Rusku, Číne, Mongolsku a Strednom východe.
Kim Ju-il, ktorý z KĽDR utiekol v roku 2005, uviedol, že Pchjongjang si z platu svojich zahraničných robotníkov necháva asi 70 percent. Po odpočítaní všetkých poplatkov, najmä za stravu a ubytovanie, tak robotníkom zostane asi 10 percent celkovej mzdy. Tie však rýchlo padnú na dopravu do zamestnania a ďalšie nevyhnutné výdavky. Keď s takýmto postupom robotník nesúhlasí, v podstate sa nemá ako brániť.
Podľa výročnej správy amerického ministerstva vnútra o svetovom obchode s ľuďmi je všetka komunikácia robotníkov s ich rodinami v KĽDR prísne kontrolovaná. Robotníkom sa vyhrážali, že ak sa pokúsi o útek alebo si budú na pracovné podmienky sťažovať na súde, severokórejský režim z toho vyvodí dôsledky. Tým vo väčšine prípadov myslia tlak na rodiny, ktoré zostali v KĽDR.
Veľké slová Katare zmenu nepriniesla
Vysielanie robotníkov z KĽDR do zahraničia potvrdili aj zástupcovia sprostredkovateľov práce v Katare. Pripúšťajú, že väčšina z platu smeruje rovno do KĽDR a že robotníci dostávajú na ruku len minimum peňazí. Tvrdia však, že väčšina peňazí poslielajú späť do vlasti a odovzdávajú ich rodinám.
Tlačové oddelenie katarského ministerstva práce podľa tlačového vyhlásenia podmienky na staveniskách pozorne sleduje a snaží sa bojovať proti modernej otrockej práci. "Otázky ohľadom výplaty robotníkom berieme skutočne vážne. V Katare je v súčasnosti oficiálne registrovaných 2 800 robotníkov z KĽDR, doteraz sme od nich nezaznamenali žiadnu sťažnosť ohľadom výplat ani zaobchádzanie na pracovisku, "stojí vo vyhlásení.
Sťažnosti síce podľa úradov neprichádzajú, štatistiky však hovoria niečo iné. Medzi robotníkmi sa v rokoch 2012 a 2013 začali objavovať okrem iného náhle srdcové príhody, na ktoré zomrelo asi 500 mužov. Lekári ich pripisujú veľkému teplu, vyčerpaniu a dlhej pracovnej dobe. Podľa posledných štatistík zomiera na katarských stavbách týždenne 12 zahraničných robotníkov.