Aké zbrane by to mali byť, šéf Kremľa nepovedal. Podľa expertov na zbrojenie by to však mohli byť modernizované verzie existujúcich rakiet. Agentúra AP s odvolaním na vojenského analytika Alexandra Pikajeva napísala, že hovoril o novom unifikovanom komplexe Bulava, ktorý je schopný niesť 10 jadrových blokov s individuálnou navigáciou a má rádius osemtisíc kilometrov. Nemecký denník Welt sa zasa domnieva, že ide o vývoj univerzálnej medzikontinentálnej rakety Topoľ-M. Obe by mali byť schopné prekonať protiraketové systémy.
Za posledné mesiace to nie je po prvýkrát, čo Putin hovoril o ruskej "superzbrani". Už minulý rok v prejave o stave krajine poznamenal, že krajina vyvíja novú generáciu strategických zbraní. Internetový denník Grani.ru si zašpekuloval, že keď vo februári 2004 znovu spomenul "superzbraň", chystala sa už na "skúšobné pole".
Sú však pochybnosti, či je Rusko schopné vyrábať nové špičkové zbrane. Armáda zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov a mala by predovšetkým investovať do údržby svojho arzenálu. Situáciu zhoršuje fakt, že ministerstvo obrany zvyčajne prepláca vládne zákazky nie na začiatku kalendárneho roku, ale približne v jeho polovici, a tak si podniky na výrobu musia brať úvery. Budúci rok by preto mohol byť podľa expertov posledným, keď bude ruský vojenský priemysel schopný vyrábať techniku vyspelými technológiami.
V roku 2005 na vývoj nových zbraní pôjde z rozpočtu 2,5-krát viac ako v roku 2002. Z viac ako 186,9 miliardy rubľov, vydelených na položku národná obrana, je 62,8 miliardy určených na rozvojové a výskumné práce, 112,3 miliardy na kúpu nových a modernizovaných zbraní a 11,8 miliardy na údržbu. Putin pritom súhlasí s tým, aby sa rozpočet na obranu mohol dvakrát do roka korigovať.
"Dnes môžeme s istotou hovoriť, že Rusko sa pustilo do nových pretekov v zbrojení," tvrdí internetový denník Grani. Experti totiž podotýkajú, že jadrové zbrane nie sú najvhodnejšie pri boji s medzinárodným terorizmom a ich vývoj v rámci boja proti terorizmu neobstojí. A potom je tu ešte Putinova poznámka o "iných hrozbách". Ruský prezident totiž podotkol, že keď "Rusko oslabí pozornosť k takým súčastiam obrany, akou je raketový štít, objavia sa iné hrozby". Aké hrozby mal na mysli - NATO, USA, Čínu? A ako to súvisí so súčasným dianím? Putin o vývoji nového systému informoval práve v deň, keď Biely dom zverejnil nomináciu Condoleezzy Riceovej a pár dní potom ako Kremeľ Japonsku "ponúkol" dva z Kurilských ostrovov. Podľa expertov bolo jeho vyhlásenie politické. Ruský prezident sa snaží dodať odvahu kruhom, ktoré stále rozmýšľajú ako v časoch Studenej vojny a reaguje na rozvoj amerického protiraketového štítu. Chce ukázať, že Rusko obnovuje svoju pozíciu veľmoci, vyhlásil analytik Pikajev. Americká vláda sa však ruských plánov nebojí. "Spojené štáty sa necítia ohrozené," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Adam Ereli.