Boli ste členom kabinetu Julie Tymošenkovej, líderky oranžovej revolúcie z jesene 2004. Prečo sa nepodarilo doviesť vtedajšie zmeny na Ukrajine až do konca?
Lídri oranžovej revolúcie podľa môjho názoru nezvládli svoju úlohu. Aj preto sa mohlo stať, že pred troma rokmi vyhral prezidentské voľby Viktor Janukovyč. Za súčasný stav sú vinní všetci tí, ktorí v roku 2004 viedli protesty na kyjevskom Námestí nezávislosti. Pokiaľ ide o mňa, ministrom hospodárstva som bol v druhej vláde Julie Tymošenkovej.
Chcete povedať, že oranžová revolúcia bola zbytočná?
Tak to určite nie. Práve naopak, bola veľmi dôležitou etapou v demokratizačnom procese Ukrajiny a jej ďalšieho rozvoja. Celý tento proces nás za posledných deväť rokov výrazne priblížil k chystanému podpísaniu asociačnej dohody s Európskou úniou. Bez týchto udalostí by sme neboli tak blízko Európe, ako teraz.
V týchto dňoch Ukrajinci prežívajú novú revolúciu. Nasmeruje ich to konečne do Európy, alebo hrozí návrat pod ruský vplyv?
Vôbec nie je pravda, že by sme sa vracali pod ruský vplyv. Ukrajina podpísala dokument, v ktorom za svoju prioritu jasne stanovila integráciu do Európskej únie. Chceme sa priblížiť ku kritériám, ktoré určuje Európa pre svoje členské aj kandidátske krajiny. Do Bruselu sa chystá ukrajinská delegácia, v pláne je stretnutie s predsedom Európskej komisie Josém Barrosom. Osobne si myslím, že už začiatkom budúceho roka môže byť podpísaná asociačná zmluva s EÚ aj dohoda o zóne voľného obchodu.
Prečo vlastne Janukovyč odmietol podpísať dohodu už na novembrovom summite vo Vilniuse?
Pretože sme v situácii, keď vzťah k Európe rozdelil Ukrajinu na dve časti. Jedna je za podpísanie asociačnej dohody, druhá preferuje užšiu spoluprácu s Ruskou federáciou. Janukovyč sa mohol stať človekom, ktorý otvoril Ukrajinu Európskej únii a následne aj celému svetu. Stále však nie je neskoro. Treba nájsť taký kompromis, ktorý by nám umožnil ísť do Európy.
Objavujú sa názory, že riešením by mohlo byť rozdelenie Ukrajiny...
To nepripadá do úvahy, Ukrajina sa nedá rozdeliť. Úlohou všetkých je nájsť národnú zhodu, ktorá bude prijateľná pre Západ aj Východ.
Môže byť východiskom súčasnej krízy pád vlády, ako to navrhuje opozícia?
Riešenie problémov vidím vo vytvorení celonárodného okrúhleho stola, za ktorý by si sadli lídri všetkých politických strán aj náboženskí predstavitelia. Tieto rozhovory musí viesť prezident republiky. Iné riešenie u nás neexistuje. Ukrajinci nie sú pripravení na žiadny násilný prevrat.
Na čelo protestov sa postavil bývalý boxer Vitalij Kličko. Mal by práve on byť novým vodcom Ukrajiny?
Nechcem hovoriť o tom, kto by mohol byť novým lídrom. Pre mňa je prioritou ukrajinský národ. Iba on sám si môže vybrať svojich vodcov, ktorí by Ukrajinu dokázali posúvať dopredu. Ak však mám byť úprimný, v tejto chvíli nevidím medzi opozičnými predstaviteľmi nikoho, kto by mohol byť budúcim lídrom krajiny. Toho musíme nájsť uprostred národa. Aj udalosti týchto dní môžu ukázať na človeka, ktorý by to dokázal.
Od januára 2011 žijete v českom exile. Ste aj odtiaľ v kontakte s ukrajinskou opozíciou?
Nielen s opozíciou. Som v kontakte s politikmi všetkých strán, opozičnými aj vládnymi. Záleží mi na tom, čo sa na Ukrajine deje. Zaujímam sa o to, aby naša krajina nezišla z cesty do Európskej únie a udržala si rozvoj aj perspektívu.
Kto je Bohdan Danylyšyn
Vyštudovaný ekonóm sa v decembri 2007 stal ministrom hospodárstva v druhej vláde Julie Tymošenkovej. Rezort viedol do marca 2010. V auguste 2010 ho ukrajinský prokurátor obžaloval zo sprenevery štátnych peňazí. V októbri 2010 ho zatkli v Prahe a Ukrajina žiadala jeho vydanie. V januári 2011 mu česká vláda udelila politický azyl.