Fotografie nórskeho dievčatka znásilneného skupinou moslimov, imigranti obsadzujúci domy Talianov alebo nekonečný moslimský boj proti bruselskému vianočnému stromčeku. Spoločenskú nervozitu okolo príchodu utečencov do Európy vyhrocuje celá rada hoaxov - fám, ktoré kolujú po internete. Na pravú mieru ich uvádza iniciatíva HateFree Culture.
"A je to tu!! Problémy spojené s africkými imigrantmi pomaly sa pomaly začínajú dostávať na povrch! Afričania v krajinách Európy, najmä v Taliansku a Francúzsku, rabujú, búria sa, napádajú vodičov, a nedávno sa dokonca objavil prvý prípad znásilnenia!! Áno, prišlo k najhoršiemu! Štyria Afričania v noci napadli a znásilnili nešťastnú Talianku, ktorá sa nemala šancu nejako brániť," napísal 18. júna český web Zajímavosti24 a text doplnil fotografiou údajných útočníkov a znásilnenej ženy. Článok následne prevzal portál Prozeny.net, na Facebooku ho zdieľalo vyše deväťtisíc ľudí a dostal dvadsaťtisíc lajkov.
Problém je, že na fotografii nie je Talianka, ale šestnásťročná Chrystal z Floridy, ktorú znásilnil jej spolužiak. Na fotografii s popisom "Násilníci spoločne s ostatnými zadržanými v cele predbežného zadržania", sú v skutočnosti žoldnieri bojujúci za zvrhnutého diktátora Kaddáfího v roku 2011, upozorňuje HateFree.
Cieľom hoaxov je vytvoriť čo najhroznejšie dôkazy o hrôzach, ktoré mieria k brehom Európy v podobe utečencov na lodiach. Na Facebooku tak začiatkom júna začala kolovať fotografia, zachytávajúca údajne armádu utečencov v talianskom prístave. Na fotke je pritom talianska loď Vlora, ktorá bola 7. augusta 1991 napadnutá dvadsaťtisícovým davom v Albánsku. Fotografiu autor hoaxu zrejme jednoducho prevzal z Wikipédie.
Pretože skutočné správy a fotografie nie sú často dostatočne desivé, neváhajú tvorcovia využiť čokoľvek, čo Google ponúkne, a náležite snímku upraviť, ako v prípade titulnej fotky tohto článku. Upravený billboard údajne láka Afričanov, aby sa presťahovali do Fínska, kde majú možnosť beztrestne znásilňovať biele ženy.
Pôvodný africký billboard organizácie Lekári bez hraníc pritom upozorňuje ženy, aby v prípade znásilnenia vyhľadali lekársku pomoc.
Ďalším príkladom je obrázok nórskeho dievčaťa, ktoré bolo údajne "opakovane znásilnené štyrmi moslimami." Aj táto fotografia je podvrh. Ide o reklamnú fotografiu z fotobanky od Kevina Curtisa s názvom "Dievča držiace chipsy a sladkosti."
"Hoaxy sú väčšinou tvorené zneužitím starších fotiek a videí, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a prezentované ako dôkazy o súčasnej situácii. Časté je tiež prekrúcanie informácií, keď sú k reálnym incidentom pridávané lživé informácie - predovšetkým, že páchateľom je nelegálny prisťahovalec alebo moslim. Viacero správ je úplne vymyslených," popisuje prípady najčastejších hoaxov Marie Škardová, expertka iniciatívy HateFree Culture na informačnú bezpečnosť.
Podľa Jozefa Džubáka, ktorý už pätnásť rokov prevádzkuje portál Hoax.cz zaoberajúci sa vyvracaním internetových fám, sa počas posledných rokov charakter hoaxov mení. "Keď som so serverom začínal, väčšina nezmyslov kolovala okolo počítačov alebo občas okolo nejakej babskej rady, dnes je internet veľmi nebezpečná zbraň a niektorí sa s ňou hrajú ako deti," hovorí Džubák.
Keď pred niekoľkými rokmi niekto vypustil fámu, trvalo podľa neho výrazne dlhšie, než sa rozšírila. "V súčasnosti stačí niekoľko minút, aby niekto zavesil na Facebook, že na Dačicku utečenci podrezali zvieratá a už o pár minút to ďalší na druhom konci republiky zdieľa alebo kopíruje do diskusií," hovorí Džubák.
Za "zaručenú informáciu", ktorá sa 15. júla objavila na Facebooku, sa neskôr jej autorka ospravedlnila s tým, že správa nie je pravdivá. Medzitým ju však už veľa ľudí stihlo zdieľať. Teraz polícia prípad vyšetruje pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy.
Niektoré fámy však majú oveľa dlhšiu životnosť. V roku 2012 sa rozšíril hoax, ktorý sa dodnes objavuje v internetových diskusiách. Moslimom podľa neho prekážajú kresťanské Vianoce a v Bruseli vraj protestovali proti vianočnému stromčeku.
Skutočnosť je taká, že radnica sa daný rok pokúsila vianočný symbol modernizovať a namiesto pravého stromu vztýčila sochu predstavujúcu vianočný strom, upozorňuje na blogu HateFree. Obyvatelia Bruselu však proti netradičnému stromčeku protestovali, a tak v roku 2013 mali na námestí opäť živý strom.
Ako však v záplave informácií na internete rozlíšiť serióznu informáciu od výmyslu? "Pokiaľ človek začne nejakú správu bezhlavo šíriť, mal by zachovať chladnú hlavu, zamyslieť sa a skúsiť si zistiť ďalšie informácie. Aj jednoducho cez Google sa dá pôvod informácií vyhľadať. Je dobré pozrieť sa aj na históriu servera alebo blogu, z ktorého správa pochádza, v akom duchu píše, či sa tomu dá veriť," radí Džubák.
V prípade fotografií sa dá veľmi ľahko zistiť, odkiaľ snímka pochádza a kde už bola použitá. Pomôže napríklad služba TinEye, prípadne možnosť vyhľadávania podľa obrázku na Google.com.
"Veľmi často sa takto objaví fotka v súvislosti s úplne inou správou. Pokiaľ pri správe nie sú zdroje, chýba autor a informácia sa nedá vyhľadať nikde inde, tak je celkom zrejmé, že ide o podvodnú správu," hovorí koordinátor iniciatívy HateFree Culture Lukáš Houdek.
Ak je pod podozrivou správou konkrétne meno, je dosť pravdepodobné, že patrí neexistujúcej osobe alebo človeku, ktorý s hoaxom nemá nič spoločné a ktosi len zneužil jeho meno.
Zdroj: iDnes.cz