Spolkový kancelár Gerhard Schröder by vlastne mal mať za sebou celé Nemecko. Veď jeho odmietavý postoj k vojne je totožný s prevažnou väčšinou obyvateľstva. Veci sa však majú inak. "V celých dejinách republiky sa ešte nestalo, aby niekto tak zle bránil také správne a dôležité stanovisko, akým je ,nie´ irackej vojne," napísal mienkotvorný denník Süddeutsche Zeitung.
Zahraničnú politiku červeno-zeleného kabinetu nevidí v troskách už len opozícia, ale aj niektorí politici z radov sociálnych demokratov (SPD). To, čo v ostatnom čase predviedla nemecká diplomacia, pôsobí totiž až príliš chaoticky. Situácia dospela do takého groteskného bodu, že pred svojím odletom na nemecko-španielsky summit zvolali "nemenované vládne kruhy" novinárov, aby im vysvetlili, "čo vlastne kabinet chce a čo nie".
Tajný plán
Svetlým príkladom nekoordinovaného postupu je víkendová akcia s odtajením záhadného nemecko-francúzskeho plánu. Teraz, keď by mal kancelár so svojim ministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom hovoriť jedným hlasom, podnikol sólovú akciu. Cez víkend prenikli na verejnosť informácie o alternatívnej iniciatíve na riešenie irackej krízy, ktorá mala spočívať v posilnení zbrojných inšpektorov a nasadení modrých prilieb. Týždenník Spiegel správu zverejnil s odvolaním na nemenovaného člena vlády a kancelárovho poradcu. Šéf diplomacie Joschka Fischer bol zúfalý, údajne Schröderovi "rozrušene" telefonoval a vytkol mu, že ju vypustil do obehu bez predchádzajúcich konzultácií. Načasovanie napokon ani nemohlo byť horšie: v Mníchove na konferencii o bezpečnosti bol práve americký minister obrany Donald Rumsfeld, ktorý sa správy o iniciatíve musel dozvedať až z médií. Nuž, pošramoteným vzťahom so Spojenými štátmi to určite neprospelo. Ministerstvo zahraničných vecí síce chýry o ostrej výmene názorov hneď dementovalo, isté je však, že Fischerove snahy zabrániť izolácii krajiny, úzko spolupracovať s Američanmi a zjednotiť Európu, zlyhali. "Len krátko po vojne bolo Nemecko osamotenejšie," komentoval smutne denník die Welt.
Diplomatická neohrabanosť zrejme nenadchla ani Paríž, ktorý sa zatváril, že o ničom nevie. Iniciatíva tak v priebehu jednej noci zmutovala na nemecko-francúzske "úvahy". Alternatívny plán k vojne -- štvorstránkový neoficiálny dokument pritom Francúzsko včera odovzdalo členom Bezpečnostnej rady OSN.
Ako správne vetovať
Chaoticky vyznievalo aj pondelňajšie veto návrhu o začatí plánovania ochrany Turecka. Francúzsko a Belgicko krátko pred uplynutím termínu porušili tzv. tichú procedúru. Nemecko ich podporilo až pri zasadnutí Severoatlantickej rady bez toho, aby formálne použilo právo veta. Diplomatický "špagát" Berlína však generálny tajomník NATO George Robertson hodnotil ako "ďalšie porušenie tichej procedúry".
Pikantne vyznieva aj fakt, že červeno-zelená vláda napriek svojmu odmietavému postoju na začatie plánovania ochrany Turecka poskytne Ankare protiraketový systém Patriot. Aj to však urobí veľmi diplomaticky: nemecký príspevok sa obmedzí len na dodanie rakiet. O ostatné -- zariadenia a personál -- sa postará Holandsko, ktorým rakety aj dodala.
Na bode mrazu
"Paríž tradične stavia na silnú, a to aj vojenskú, nezávislosť od Spojených štátov, to však nikdy nebola naša politika a nebolo to v našom záujme," domnieva sa Schröderov protikandidát na kancelára so septembrových volieb Edmund Stoiber.
Gerhard Schröder sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii: stal sa zajatcom euforického predvolebného sľubu. Na rozdiel od svojho ruského kolegu, ktorý si všemožne dáva pozor, aby Moskvu nevtiahol do víru transatlantickej hádky, si nenechal pootvorené žiadne zadné vrátka. A jedno začína byť pomaly isté -- kým bude Schröder v Berlíne, vzťahy s Amerikou zostanú na terajšom bode mrazu. Zatiaľ čo šéfka opozície Angela Merkelová sa už do Washingtonu ponáhľa vysvetliť, že v Nemecku existuje aj zodpovedná pozícia.