Ponúkajú im raj, namiesto toho ich v chalifáte čaká vytriezvenie a minimum práv. Reč je o ženách zo Západu, ktoré sa na základe prepracovanej propagandy čoraz častejšie dobrovoľne vydávajú do pazúrov Islamského štátu. Ich snom je totiž manželstvo s džihádistom, píše portál iDnes.cz.
Propaganda Islamského štátu nie prekvapivo vykresľuje život v chalifáte ako raj, do ktorého by mal pricestovať každý, kto sa stotožní s islamistickou ideológiou. Súčasťou sú aj príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých mladé manželky radikálov lákajú do svojich radov ďalšie nešťastnice.
Niektoré ženy prichádzajú s nádejou na krásnu budúcnosť, stovky ďalších sú potom do sobášov nútené po obsadení ich mesta Islamským štátom.
V bašte islamistov, sýrskom meste Rakka, ešte pred niekoľkými mesiacmi žila aj 17-ročná Rúdejna. Život v chalifáte bol podľa nej peklo na Zemi. Podľa svojich slov bola zavretá vo svojom dome viac ako rok. Bála sa, že keď vyjde na ulicu, unesú ju islamisti a donútia ju k sobášu s džihádistom zo Západu. Tento rok v apríli sa jej podarilo utiecť a teraz žije v utečeneckom tábore v Jordánsku.
"Najviac sa ženy báli toho, že ich zatvoria do väzenia. Islamisti totiž uväznené ženy používali ako nevesty pre cudzích bojovníkov. Ak vás zavreli, mohli ste skončiť kdekoľvek," spomína Rúdejna.
Kruté praktiky potvrdzuje aj jej matka Nabíha. Spomína na osud dcéry svojej susedky. Tú islamisti uväznili kvôli tomu, že jej manžel bojoval za sýrsku armádu.
"Povedali jej, že si buď vezme džihádistu, alebo jej odrežú hlavu a zavesia ju na námestie. Tak si vzala džihádistu a už sme o nej nikdy nepočuli," zverila sa Nabíha reportérom webu The Washington Post.
Život podľa manifestu
Sobášom s bojovníkom Islamského štátu sa ženám život zlepší len vo výnimočných prípadoch. Podľa ideológie Islamského štátu by sa totiž žena mala starať výhradne o domácnosť a rodiť deti.
Ženy v chalifáte by mali žiť v súlade so špeciálnym manifestom, ktorý vydala Brigáda al-Khans, ženská organizácia operujúca v rámci islamského štátu.
V manifeste sa okrem iného píše, že ženy by mali z domu vychádzať len vo výnimočných prípadoch. Najmä vtedy, ak chcú študovať náboženské texty. Nie je prekvapením, že manifest odmieta väčšinu hodnôt západných krajín. Ženy, ktoré do chalifátu prichádzajú dobrovoľne, tieto pravidlá akceptujú. Oveľa horšia je však situácia pre pôvodné obyvateľky obsadených miest.
#Aussie mother of 2 'abandons her kids to travel to #Syria & join #ISIS' after recruited by infamous #jihadi bride. pic.twitter.com/sYAm7106SH
— Terrormonitor.org (@Terror_Monitor) 26. květen 2015
Najhoršia je situácia v Rakke a Mosule, kde ženy pred vypuknutím bojov žili v relatívne benevolentnom prostredí. Mohli nosiť nohavice a hlavu si zahaľovali jednoduchým závojom. Pod nadvládou islamistov sú však zahalené od hlavy až po päty a z domu vychádzajú vždy len v sprievode svojho manžela.
Pred chúťkami islamistov túžiacich po sobášoch nie sú v bezpečí ani deti. Amin Mustafa Humaidiová, ktorá v máji tohto roka utiekla z Rakky, opisuje, ako musela dlhé mesiace ukrývať svoju deväťročnú dcérku. "Počuli sme veľa o tom, ako islamisti unášajú malé dievčatá priamo na ulici. Keď obsadili naše mesto, vyhlásili, že si z každého domu odvedú jednu dievčinu a vydajú ju za džihádistu. Nikdy sa to nestalo. Asi nás tým len chceli vystrašiť."
Obavy Humaidiovej však boli oprávnené. Manifest Brigády al-Khans totiž povoľuje sobáše s dievčatami už od ich deviatich rokov.
Manuál na znásilnenie
Ženy, ktoré neskončia ako manželky džihádistov, sa vo väčšine prípadov stávajú sexuálnymi otrokyňami. Islamisti týmto spôsobom terorizujú najmä dievčatá z minority jezídov. Sám Islamský štát to potvrdil v jednom z vlaňajších čísel svojho magazínu Dabiq. V minulom roku potom islamisti vydali aj manuál, ako zaobchádzať s otrokyňami.
Podľa dokumentu je zajatkyňu možné okamžite znásilniť, a to vrátane neplnoletých dievčat, ak sú dostatočne fyzicky zdatné. Ak nie sú, džihádisti sa môžu tešiť len pohľadom. S otrokyňami je podľa pravidiel možné aj obchodovať. Islamistom nič nebráni ani predali ženy, ktoré s nimi otehotneli.
K už zosobášeným džihádistom alebo slobodným ženám, ktoré do kalifátov smerujú dobrovoľne, sú islamisti oveľa vľúdnejší. Teda aspoň na prvý pohľad. Pokiaľ do Sýrie dorazí pár, Islamský štát mu pridelí dom, najčastejšie zabavený pôvodným obyvateľom, ktorí skončili na popravisku alebo utiekli do cudziny. Slobodné ženy potom po príchode putujú do špeciálnych hostelov, kde dostávajú jedlo a mesačné finančné príspevky.
The jihadi bride scam http://t.co/nS8aIS16G3 pic.twitter.com/FBu18QiVl5
— masjid portal (@MasjidPortal) 3. Srpen 2015
Podľa Shiraz Mahera, výskumníka z Medzinárodného inštitútu pre štúdium radikalizácie na King 'College v Londýne, potom do týchto hostelov prichádzajú džihádisti a stretávajú sa tu so slobodnými ženami. Ak sa im páčia, môžu sa s nimi okamžite oženiť. "Nie je to dlhý proces. Stretnú sa ráno a večer už sú svoji," opisuje Maher.
Propaganda versus realita
Podľa výpovedí žien, ktorým sa z takto uzavretého manželstva podarilo utiecť, išlo o týždne plné násilia a smrti.
Propagandistka Islamského štátu, ktorá si na sociálnych sieťach hovorí Shams, im však oponuje. Na sociálnej sieti umiestnila sériu fotiek v bielom závoji, ktorý odkrýva iba jej oči. Vedľa nej stojí manžel v tričku s krátkym rukávom.
"Manželstvo v krajine džihádu. Kým nás mučenícka smrť nerozdelí," stojí v popisku fotky. Tajné služby Shams neskôr identifikovali ako 27-ročnú lekárku z Malajzie. Jej manžel pochádza z Maroka. Na svojej svadobnej fotografii sa chváli stetoskopom omotaným okolo samopalu AK-47.
Kalifát je pre ženy podľa všetkého veľmi diskriminačným miestom na život. Nájdu sa však aj také, ktoré sa neboja dať najavo svoje znechutenie. Ozývajú sa najmä tie, ktoré do Sýrie a Iraku prišli bojovať. To im však učenie Islamského štátu zatiaľ neumožňuje.
Podľa expertov na extrémizmus je však tento jav pochopiteľný. Do radov Islamského štátu totiž stále častejšie prúdia ženy zo Západu, kde majú v spoločnosti rovnaké postavenie ako muži. Podľa manifestu Islamského štátu sa však do bojov môžu zapojiť až vtedy, ak sa stane "situácia pre moslimov zúfalá".
Ženy tak budú musieť chtiac nechtiac ďalej plniť úlohu, ktorú im prichystali džihádisti. Ich uväznenie v manželstve paradoxne nekončí ani po smrti ich manželov.
Po mučeníckej smrti musia ženy podľa tradícií smútiť štyri mesiace a desať dní. Potom sa môžu znovu vydať a sú tak dané napospas ďalšiemu stúpencovi Islamského štátu.