Oáza vzdoru obkľúčená džihádistami dobytým územím. Ale aj miesto, kde panuje hlad, choroby a neúprosný strach. Iracká Hadítha je vysnívanou korisťou Islamského štátu, ktorý si na strategickej vodnej priehrade chce zahojiť svoje ekonomické šrámy. A mesto, ktoré silnejúcemu tlaku extrémistov už rok a pol statočne odoláva, platí za svoju slobodu vysokú cenu. "Nie je kam utiecť. Sme ako ostrov v púšti," zhodujú sa miestni.
V januári 2014 sa obeťou islamských radikálov, vtedy ešte spojených pod akronymom ISIS (Islamský štát v Iraku a Sýrii), stala Fallúdža. Neskôr padli aj ďalšie oporné body irackého Al-Anbáru: v decembri opevnený Hít, v máji tohto roku potom aj samotné Ramádí, hlavné mesto najväčšieho irackého guvernorátu.
Hadítha však vzdoruje ďalej. Približne stotisícové, prevažne sunnitské mesto na brehu rieky Eufrat má pre znepriatelené strany irackého konfliktu neodolateľnú hodnotu kvôli druhej najvýkonnejšej vodnej elektrárni v Iraku, ktorá vyrába energiu z tamojšej obrovskej priehrady. Samozvaný kalifát džihádistov, ktorý sám seba deklaruje ako štát, ale územie, ktoré ovláda, nie je schopný plne spravovať ani financovať, sa strategickú elektráreň snaží dobyť už mesiace. Zatiaľ márne - Hadítha zostáva pod kontrolou irackej armády a lokálnych milícií. Avšak s tým, ako extrémisti upevňujú v Anbáre svoju moc, silnie aj ich tlak na Hadíthu. A vyčerpanému mestu už dochádza dych.
Kilo múky za 420 korún
Džihádistická hrozba, ktorá dnes obklopuje Hadíthu zo všetkých strán a dotiera na mesto s narastajúcim tlakom, odrezala mesto od okolitého sveta. Cesty sú uzavreté a v podstate jediný spôsob, ako sa dostať z mesta, je na palube vojenského letu z neďalekej základne. Lenže miesto v lietadle ani zďaleka nestačí. V uzavrenej Hadíthe je stále "uväznených" približne sto tisíc ľudí, pretože pôvodnú populáciu rozšírili rady utečencov z oblastí, ktorých sa Islamský štát už zmocnil.
"Je to, ako keby sme vôbec nežili v Iraku. Cesta von neexistuje. Sme ako ostrov v púšti," hovorí v rade na potravinovú pomoc stojaca 38-ročná Isrá Mohamedá. Teplota sa šplhá k 50 stupňom v tieni, vzduch páli a dlhý rad ľudí postupuje pomaly, ale miestni vedia, že musia byť trpezliví a vydržať. Jedla na trhu je totiž zúfalo málo a predáva sa za cenu, ktorú si väčšina z nich nemôže dovoliť. Tento rok na jar stálo päťdesiat kilové vrece múky milión dinárov - v prepočte takmer 21-tisíc korún, teda 420 korún za kilogram. Ceny vyleteli hore po decembrovom páde Hítu, ktorý Hadíthu odrezal od zásobovacích trás.
S príchodom leta sa situácia na prvý pohľad trochu zlepšila a ceny mierne klesli, tvrdia miestni úradníci. V posledných týždňoch sa totiž niekoľkým konvojom s vládnou pomocou podarilo do mesta preniknúť. Zatiaľ posledný z nich dorazil minulý týždeň, na najnebezpečnejších úsekoch cesty aj vďaka podpore armádneho vrtuľníka. Do mesta priviezol nielen 21 ton potravín, ale aj skupinu reportérov, prvých novinárov spoza hraníc, ktorí sa do Hadíthu po viac ako roku dostali.
Bojovať, kým nezomrieme
Spolu s nimi dorazili aj zástupcovia ústrednej vlády a humanitárnych organizácií, ktorí chcú dohliadnuť na to, aby sa pomoc dostala tam, kde je potrebná. Miestni obyvatelia sa totiž sťažujú, že potraviny často skončia v rukách kmeňových náčelníkov alebo na čiernom trhu. "Stáva sa, že zásoby dorazia, ale my nedostaneme nič," povedal reportérovi denníka The Washington Post päťdesiatročný Samir Misála. "Prišli sme napriek všetkému riziku. Chceme sa uistiť, že (pomoc) pôjde priamo rodinám," dopĺňa jeho slová Mustafa Obajdí z charitatívnej organizácie Irackí dobrovoľníci.
"Potrebujú jedlo, potrebujú lieky. Lenže kvôli obkľúčeniu je to prvýkrát, kedy sme do mesta prenikli," konštatuje úradník z kancelárie irackého premiéra. "Daiš (arabská skratka pre IS - pozn. Red.) útočí prakticky stále," dodáva starosta Hadíthu. Nápor džihádistov zosilnel najmä po májovom páde Ramádí a od tej doby neustáva. Len v júli zažilo mesto a jeho okolie asi štyridsať samovražedných atentátov a extrémisti ho tiež bombardujú propagandistickými nahrávkami, v ktorých hrozia, že sa Hadíthu zmocnia "každým okamihom".
"Všetky sektory v krajine majú ťažkú prácu, ale tá naša je extrémne ťažká," tvrdí generál Alí Dabún, veliteľ regionálnych armádnych operácií. A starosta mesta navyše upozorňuje, že vojenská technika a munícia prisľúbená irackou vládou stále nedorazila, čo možnosti prípadného protiútoku značne limituje.
"Zabudli na nás," uzatvára dôstojník miestnej polície. "Ale my budeme bojovať ďalej. Kým nezomrieme."