Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron (na snímke, ktorý po viacerých mozgových porážkach upadol v januári 2006 do kómy, bude mať v stredu 27. februára 85 rokov.
Lekári Ariela Šarona v januári 2013 pri vyšetrení jeho mozgu magnetickou rezonanciou zaznamenali určitú mieru vedomia. Prístroj odhalil určitú aktivitu mozgu, keď Šaronovi ukázali fotografie jeho rodiny a keď ho požiadali, aby si predstavil svoj domov.
Naznačuje to, že Šaron napriek komatóznemu stavu možno počúva a niektoré dôležité informácie sa dostanú do jeho mozgu a sú spracované. Je teda šanca, že je pri vedomí, aj keď nemôže reagovať fyzicky vzhľadom na ochrnutie.
Výsledky testov uskutočnené spoločným izraelsko-americkým tímom však neznamenajú, že sa bývalý generál a pravicový politik, z ktorého sa stal mierotvorca, prebudí z kómy.
Po vyšetrení Šarona previezli znova do zdravotníckeho zariadenia Tel Hašomer neďaleko Tel Avivu, kde je dlhodobo hospitalizovaný. Je vo vegetatívnom stave a napojený na dýchací prístroj.
Ariel Šaron, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, sa narodil 27. februára 1928 v mošave Kfar Malal, vtedy ešte britskej Palestíne. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme vyštudoval právo a blízkovýchodné štúdie. Už ako 14-ročný bojoval v povstaleckej skupine Hagana. Ako dlhoročný veliteľ izraelskej armády sa dopracoval k hodnosti generála. Prispel k izraelskému víťazstvu v Šesťdňovej vojne (1967) a vojensky sa podieľal na obsadení egyptského Suezu v Jomkippurskej vojne (1973).
Jeho vojenská kariéra sa skončila po víťaznom ťažení Izraela do Libanonu v roku 1982 (Operácia Mier v Galilei). Vtedy ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál okolo masakry civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch, ktorú s tichou podporou izraelskej armády spáchali libanonské kresťanské milície - za čo ho uznali nepriamo vinným. O rok neskôr musel kvôli tomu odstúpiť z postu ministra obrany. Považovali ho za jedného z hlavných propagátorov politiky obsadzovania. V politike pôsobil ako minister viacerých ministerstiev a snažil sa urýchliť židovské osídľovanie Západného brehu Jordánu.
Ako predstaviteľ pravicovej strany Likud sa začiatkom roku 2001 stal premiérom Izraela. V úrade premiéra sa však jeho politický program neskôr postupne presúval smerom k stredu.
Nevzdal sa politiky vojenských zásahov a protiteroristických operácií na území kontrolovanom Palestínskou samosprávou, neskôr situáciu na Blízkom východe začal riešiť politicky a postupne podporoval mierový proces. Ustúpil od dlhoročného kurzu podpory budovania židovských osád na palestínskych územiach a v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie Izraela z pásma Gazy, ktorého okupácia sa tak po 39 rokoch skončila.
Definitívne sa tým názorovo rozišiel so svojou stranou Likud, ktorú v roku 1974 spoluzakladal. V novembri 2005 ju opustil a založil novú stredopravú s názvom Kadima (Vpred), ktorá si dala za cieľ definitívne stanovenie hraníc Izraela.
V ďalšej kariére Šaronovi zabránila mozgová príhoda, ktorá prišla 18. decembra 2005. Ďalšia cievna príhoda - ťažká mŕtvica nasledovala 4. januára 2006. Po nej upadol do kómy, z ktorej sa doteraz neprebral. Hospitalizovali ho vtedy na jednotke pre dlhodobo chorých v nemocnici Tel Hašomer pri Tel Avive.
Vážna mozgová príhoda izraelského premiéra Ariela Šarona vyvolala v krajine otázky okolo nástupníctva. Úradujúcim predsedom vlády sa stal vicepremiér Ehud Olmert, líder najsilnejšej strany Kadima, ktorý mohol na tomto poste zotrvať maximálne 100 dní. Izrael tak viedol do volieb vyhlásených na 28. marec 2006.
Izraelská vláda 11. apríla 2006 vyhlásila v kóme ležiaceho premiéra Ariela Šarona za trvalo nespôsobilého a oficiálne ukončila jeho päťročné funkčné obdobie. Predsedom izraelskej vlády sa stal Ehud Olmert, ktorý vyhral voľby.