Francúzsko sa dostalo do nezávideniahodnej situácie. Tento týždeň by mala Bezpečnostná rada OSN v New Yorku hlasovať o britskom návrhu zrušiť sankcie proti Líbyi. Paríž už roky volá po zrušení embarga, teraz to však vyzerá tak, že bude musieť hlasovať proti.
Organizácia Spojených národov uvalila sankcie proti Líbyi v roku 1992 za to, že režim Muammara Kaddáfího bol zapletený do teroristického útoku na lietadlo americkej spoločnosti Pan Am. Pri výbuchu lietadla 21. decembra 1988 nad škótskym mestečkom Lockerbie zahynulo 270 ľudí. Vyšetrovanie preukázalo, že atentát zosnovala líbyjská tajná služba. Po dlhoročných sankciách urobil Tripolis minulý týždeň ústretový krok. Priznal zodpovednosť za atentát (bez toho, že by sa priznal k jeho zosnovaniu) a sľúbil vyplatiť odškodné pozostalým obetí. Za každú obeť sľúbila Líbya zaplatiť 10 miliónov dolárov, spolu teda 2,7 miliardy. Podľa Veľkej Británie tak prestane existovať dôvod na uplatňovanie embarga a v pondelok predložila do BR OSN návrh na jeho zrušenie. V 15-člennej rade musí návrh získať podporu minimálne deviatich krajín a ani jeden zo stálych členov s právom veta (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína) sa nemôže vysloviť proti. V tejto chvíli sa však zdá, že Francúzsko zrušenie sankcií odmietne.
Paríž sa cíti poškodený. Líbya totiž bola zapletená aj do útoku na lietadlo francúzskej spoločnosti UTA z 19. septembra 1989, pri ktorom nad saharskou púšťou zahynulo 170 ľudí. Tripolis pozostalých obetí už pred niekoľkými rokmi odškodnil -- dostali v prepočte medzi 3 000 až 35 000 eur. Teda omnoho menej ako majú dostať pozostalí po obetiach lietadla Pan Am. "Sme za zrušenie sankcií proti Líbyi, avšak zároveň chceme rovnaké zaobchádzanie v prípade obetí letu spoločnosti UTA," citovala agentúra AP francúzskeho viceambasádora pri OSN Michela Duclosa. Pre Paríž je podľa jeho slov princíp nediskriminácie medzi obeťami terorizmu "niečo veľmi dôležité". Hoci Francúzsko otvorene nehrozí vetom zrušenia sankcií, Duclos vyhlásil, že zo svojich princípov nemieni ustúpiť. Tripolis sa vzpiera. "Neakceptujeme žiadny pokus o vydieranie. S Francúzmi sme uzatvorili dohodu. Tento prípad je definitívne uzatvorený," tvrdí šéf líbyjskej diplomacie Abdul Rahmán Šalgam. Tripolis nezaujíma, čo na to hovorí Francúzsko, ide mu najmä o normalizáciu vzťahov so Spojenými štátmi a s Veľkou Britániou. Líbyjský postoj Šalgam jasne vysvetlil: "Z líbyjského pohľadu nejde o kompenzácie, ale o kúpenie si zrušenia sankcií. Kvôli medzinárodným a americkým sankciám strácame každoročne miliardy dolárov a je prejavom múdrosti a odhodlania slúžiť našim národným záujmom, keď zaplatíme 2,7 miliardy dolárov za uzatvorenie tejto záležitosti."
"Byť ,priateľom´ arabského sveta nie je v konečnom dôsledku zárukou získania lepšieho zaobchádzania a byť jeho ,nepriateľom´ neznamená vystaviť sa jeho finančným postihom. To je lekcia, ktorú Francúzsko utŕžilo z prípadu zrušenia sankcií proti Líbyi a malo by o nej pouvažovať," komentoval postavenie Paríža denník Libération. Francúzsko čaká teda ťažké rozhodovanie. Po aktuálnych vyhláseniach nemôže rezolúciu o zrušení sankcií podporiť bez toho, aby Líbya zaplatila viac peňazí pozostalým obetí letu UTA. Keď ju však nepodporí, skompromituje sa, lebo bolo to práve Francúzsko, kto v poslednom období najviac tlačilo na zrušenie embarga. Zároveň sa postará o nové "napätie" medzi Parížom na jednej strane a Londýnom a Washingtonom na druhej strane. A pritom sa po irackej kríze transatlantické vzťahy začali tak pekne vracať do normálu... Ako aktívny hráč svetovej politiky s veľkými ambíciami nemôže sa Francúzsko ani zdržať hlasovania v Bezpečnostnej rade. Jediný, kto môže Parížu vytrhnúť tŕň z päty, je líbyjský vodca Kaddáfí, a to tak, že zaplatí.