Česko prijme euro ešte v tomto desaťročí. Aj keď je nám úplne jasné, že to nepôjde z roka na rok, tvrdí Radek Urban.

Miloš Zeman podpíše v týchto dňoch euroval a vyvesí na Hrade vlajku Európskej únie. Začnú sa Česi za jeho úradovania viac zaujímať o spoločný boj Európy proti dlhovej kríze?
Myslím si, že áno. Zeman signalizoval, že bude aktivistickým prezidentom, a to hlavne v debate o fiškálnej zodpovednosti. Je zástancom štátnych zásahov do ekonomiky, podporuje infraštruktúrne projekty, ako sú diaľnice či železnice. Myslím si, že po budúcich parlamentných voľbách sa aj za jeho aktívnej účasti odohrá ekonomicko-politická debata, či rast bude môcť byť ťahaný štátnymi investíciami alebo politika úspor, ktorú presadzuje dnešná vláda Petra Nečasa, začne prinášať svoje výsledky.

Bude sa viac hovoriť aj o zavedení eura v Česku?
Hovorí sa o tom každý rok. Česká vláda každý rok opakuje istú procedúru, ktorú začala ešte pred vstupom do Európskej únie v roku 2004. Spočíva v tom, že sa vyhodnocujú podmienky pre vstup do eurozóny. Nejde pritom len o formálne maastrichtské kritériá, ale aj kodanské podmienky, teda napríklad vláda práva a zákona. Doteraz však zakaždým vláda v spolupráci s centrálnou bankou došla k názoru, že ešte nenastal ten správny čas pre zavedenie eura. Tento argument je postavený hlavne na hospodárskych cykloch. Ich synchronizácia ešte nepostúpila tak ďaleko, aby sme mohli povedať reálny a efektívny dátum, kedy euro prijmeme. Ten záväzok tu však, samozrejme, stále je.

Kedy by sa tak mohlo stať?
V tomto desaťročí. Aj keď je nám úplne jasné, že to nepôjde z roka na rok.

Momentálne je pre českú ekonomiku výhodnejšia koruna alebo euro?
Učebnicový prístup hovorí, že vlastná mena je jedným z mechanizmov, ktoré umožňujú reagovať na vonkajšie šoky pomocou jej prípadného oslabenia.
Úvaha o tom, či si ju ponechať, je teda legitímna a zatiaľ u nás prevažuje. Ako sa však ukazuje, takýto kurzový kanál nám príliš nefunguje. Dostali sme sa do situácie, keď by sme možno potrebovali menu posilniť či oslabiť, ale nejde to. Konvenčné menovo-politické nástroje sú totiž obmedzené pre veľmi otvorenú ekonomiku, ako je Česko. Úrokové sadzby sú na nule a ďalej sa znížiť nedajú. Takže debata sa presúva do fiškálnej oblasti. Myslím si, že každá vláda bude musieť nájsť ten správny mix medzi menovo-politickými a fiškálnymi oblasťami.

Pomohlo podľa vás Slovákom euro, alebo by sme na tom boli s korunou lepšie?
Myslím si, že výhody eura na Slovensku sú neodškriepiteľné. Samozrejme, existujú aj nevýhody, ale ja mám plný rešpekt pred rozhodnutím slovenskej vlády, ktorá sa k tomuto kroku odhodlala. A rozhodne beriem argument o tom, že už neexistuje kurzové riziko, napríklad pri obchode s Nemeckom a Rakúskom. Ja sa, navyše, v poslednom čase staviam dosť rezervovane k názoru, že na finančnom trhu existuje dosť možností zaistiť sa proti kurzovým výkyvom. V poslednom čase vidíme, či už pod vplyvom regulácie alebo krízy, že dostupnosť a cena zaisťovacích inštrumentov nemusí byť taká ako pred niekoľkými rokmi. Nie vždy sú úplne likvidné a môžu tiež byť príliš drahé.

Hovorí sa, že euro už má to najhoršie za sebou...
Čiastočne to je pravda. Stále si však myslím, že je ešte potrebné dokončiť štrukturálne reformy, o ktorých sa najviac hovorí. Mám k tomu niekoľko kritických výhrad. Ide najmä o to, že tieto reformy sú predstavované po častiach, a nie naraz. Takže my všetci sa iba postupne dozvedáme, aké budú detaily, ale podľa nášho názoru aspoň tie hlavné črty mali byť známe naraz na začiatku. Konkrétne sa to týka dvoch zo štyroch dôležitých pilierov bankovej únie -- reštrukturalizácie bánk a poistenia vkladov. To, že sa o nich dozvedáme iba teraz, znižuje budúci úspech celého projektu. Ale ja som optimistický. Krajiny, ktoré prejdú krízou, dokážu investorom, že sa s ňou vedeli vyrovnať a získajú si ich dôveru.

Darí sa problémovým krajinám získavať si späť túto dôveru?
Áno, darí sa im to. Je však škoda, že sa o tom u nás málo hovorí. Úspechy, ktoré v domácej oblasti urobili Grécko či Španielsko, sú fantastické. Mne to trochu pripomína cestu, ktorou muselo prejsť v polovici 90. rokov Česko. V tom čase išlo o tzv. balíčky pred zavedením voľnej zameniteľnej koruny. V skutočnosti teda v podobnej kríze, aj keď menšieho rozsahu, bolo pred rokmi aj Česko.

Diskusia bola aj okolo fiškálnej únie, ku ktorej sa odmietli pripojiť iba Česi a Briti...
Česko sa určite hlási k tomu, aby bolo fiškálne zodpovedné a transparentné. Dokonca návrh, ktorý pripravilo ministerstvo financií, počíta s niektorými automatickými krokmi, ktoré vstúpia do platnosti napríklad po dosiahnutí úrovne dlhu 50 percent.

Ozývajú sa obavy, že Česko by v prípade kladenia ďalších prekážok európskym snahám o riešenie krízy zostalo mimo hlavného diania. Neznepokojuje vás to?
Je v existenčnom záujme Českej republiky, aby zostala v hlavnom prúde európskej integrácie. Je to dané historicky a geograficky, ale aj dopravnými, hospodárskymi či energetickými väzbami, ktoré máme s našimi najbližšími susedmi. Tri zo štyroch susedných krajín -- Nemecko, Rakúsko, Slovensko -- sú v hlavnom prúde integrácie. Znamená to, že je skutočne v našom národnom záujme, aby sa Česko naďalej na európskom projekte podieľalo.