Americký minister zahraničia vyhlásil, že nasadenie chemických zbraní zo strany sýrskeho režimu, "plošné vraždenie civilistov, žien, detí a náhodných okoloidúcich" je "nepopierateľné, obscénne a neodpustilné".
Všetko nasvedčuje tomu, že Spojené štáty a ich spojenci chystajú rýchly útok na sýrsky režim Bašára Asada. Časopis Respekt, ktorý patrí Hospodářským novinám, sa pozrel na to, ako to bude vyzerať, keď sa Západ zamieša do zložitého blízkovýchodného konfliktu.
Kto bude bojovať v Sýrii?
Určite Američania, ktorí majú všetku potrebnú výzbroj. Zrejme aj Briti a Francúzi, ktorí majú aspoň niečo. Pokiaľ k útoku skutočne dôjde, pôjde zo vzduchu. To predpokladá rakety alebo moderné stíhačky a bombardéry. Tri spomenuté krajiny sa budú však určite snažiť vytvoriť aspoň morálnu koalíciu krajín, ktorej útok nejakým spôsobom podporujú. Podobne ako to bolo v Líbyi.
Je prípadný útok na Sýriu legálny?
V tejto chvíli nie je. Útok by musela schváliť Bezpečnostná rada OSN, ktorá to so všetkou pravdepodobnosťou neurobí, pretože v nej sedí Rusko a Čína. Rusko stojí v sýrskom konflikte na strane Asada - ale ešte viac mu rovnako ako Číne prekáža predstava, že Západ bude nastoľovať poriadok. Zároveň je pre Moskvu a Peking výhodné sa proti Západu stavať aj z hľadiska domácej politiky. V nadchádzajúcich dňoch počuť veľa slov o americkom imperializme. Bude dobré sa pozerať, či okrem veľkých rečí predovšetkým Rusko podnikne tiež ešte niečo iné. Nelegálny bol mimochodom aj zásah NATO v Kosove.
Znamená to koniec Asadovho režimu a víťazstvo demokracie v Sýrii?
Asadov koniec by to teoreticky byť mohol, ak by útok išiel priamo po ňom a ďalších členoch jeho klanu. To by bolo skutočne dôrazné varovanie každému, kto by si s bojovými chemikáliami chcel hrať nabudúce. Podobne agresívny zásah je však skôr menej pravdepodobný variant (kto však môže čokoľvek vylúčiť?). Ak sa Západ obmedzí na bombardovanie vojenských základní a skladísk chemických zbraní, bude Asad oslabený, ale jeho spojenci - Irán a prípadne Rusko - sa zrejme postarajú, aby mu útok definitívne nepodrazil nohy. Pokiaľ ide o víťazstvo demokracie, to je v dohľadnom horizonte takmer určite vylúčené. V Sýrii je dnes bojisko širšej blízkovýchodnej vojny medzi sunnitmi a šiitmi komplikované spory vnútri oboch táborov. To je tiež dôvod, prečo sa spojenci budú snažiť zásah obmedziť výhradne na trest za nasadenie zbraní hromadného ničenia a ďalej sa budú snažiť do veci miešať čo najmenej. Američania rozhodne odmietajú možnosť pozemnej vojny typu Irak. Na svete v tejto chvíli nie je nikto, kto by chcel medzi znepriatelené strany skočiť a začať hrať niekoľko nasledujúcich rokov alebo skôr desaťročí rolu policajta.
Je zásah riskantný?
Veľmi, z vyššie uvedených dôvodov. Američania, Briti a Francúzi si môžu predstavovať, že vykonajú sériu chirurgických útokov zo vzduchu, dajú Asadovi príučku a zase sa stiahnu. Ak to tak dopadne, je druhá vec. Čo keď sa šíitska osa - teda Irán a jeho lokálni spojenci - rozhodnú naopak konflikt eskalovať? Čo ak bude odveta mieriť do Turecka alebo na Izrael? Čo keď sa Asad v pude sebazáchovy rozhodne hrať vabank a pokúsi sa naplno roztočiť celý veľký blízkovýchodný konflikt? História naznačuje, že pokusy o "lokalizované" obmedzené zásahy často končia fiaskom; najlepší príklad je asi Vietnam. Na druhej strane, pred zásahom v Líbyi sa podobne sýčkovalo tiež.