„V Afganistane na vás smrť číha doslova na každom kroku.“ Toto sú slová len 24-ročného Rohullaha Naikzada z Afganistanu, ktorý ešte pred rokom žil spolu so svojou rodinou v hlavnom meste tohto nestabilného ázijského štátu, Kábule. Vyštudoval angličtinu a živil sa najskôr ako učiteľ, no neskôr začal pracovať pre americkú armádu ako tlmočník. A to bola chyba. Hnutie Taliban, ktorého vplyv sa Američanom nikdy nepodarilo celkom odstrániť, totiž približne pred rokom vydalo vyhlásenie, v ktorom sa smrťou vyhráža každému, kto spolupracuje s okupantmi. A Rohullah pochopil, že je zle.

Drsný útek

V Rohullahovej úlohe sa každý deň ocitajú tisícky ľudí nielen v Afganistane. Problematická je najmä Sýria, z ktorej len v minulom roku prišlo do Európy vyše 70-tisíc utečencov, čo je tretina z celkového počtu ľudí, ktorí hľadajú na starom kontinente nový a lepší život. Prvou prekážkou na ceste je už len zdolávanie vzdialenosti. „Na Slovensko som cestoval cez Rusko a Ukrajinu. Trvalo to tri mesiace a stálo ma to 12-tisíc dolárov,“ hovorí Rohullah.

Jeho príbeh je jedným z tých, ktoré na prvé počutie pôsobia ako scenár akčného filmu. Mladý, ambiciózny človek, ktorý vyštudoval anglický jazyk, sa snaží presadiť v krajine, v ktorej mier asi ešte nikdy nevládol. Na začiatku je všetko v poriadku, učí angličtinu na škole a žije v relatívne bezpečnom Kábule. „Asi pred rokom začala na sile naberať skupina, ktorá sa volá Daeš. Prišli zo Sýrie, spojili sa s Talibanom a dnes bojujú proti Američanom, Rusom aj afganskej vláde,“ opisuje Rohullah situáciu.

Presne v tom čase urobil Rohullah krok, ktorý ho v konečnom dôsledku prinútil k emigrácii. Ako vyštudovaný angličtinár dostal ponuku na prácu tlmočníka pre americkú armádu. Prijal ju. Po príchode spomínanej skupiny Daeš však Taliban zverejnil výzvu, v ktorej hrozí všetkým „kolaborantom“ smrťou. „Nie sú to len plané reči. Taliban je úplne všade, je v našich domoch. Ak dokáže prepašovať bombu do budovy ministerstva obrany, tak dokáže čokoľvek,“ vraví Rohullah. S prácou tlmočníka skončil a chcel odísť na univerzitu opäť učiť angličtinu.

Do toho však zasiahol jeho otec, ktorý mu povedal, že bude najlepšie, ak krajinu opustí. A tak sa vydal na dlhú a náročnú cestu s neistým koncom.

Ťažké začiatky

O samotnej ceste však rozprávať nechcel. „Bolo to náročné,“ sucho vraví Rohullah a pokračuje v rozprávaní o témach, ktoré sa mu očividne páčia viac. „Medzi prvými ľuďmi, s ktorými som sa stretol, boli pracovníci Slovenskej katolíckej charity, ktorí mi veľmi pomohli,“ hovorí s omnoho väčším nadšením. Začiatky boli pre neho náročné. Musel si zvyknúť na nové prostredie a na fakt, že mu takmer nikto nerozumie, aj keď hovorí plynule po anglicky.

Práve jazyková vybavenosť je jednou z vecí, na ktorej ľudia venujúci sa utečencom pracujú hneď od začiatku. „Všetci utečenci majú slovenčinu dva razy do týždňa,“ hovorí Jana Figeľová zo Slovenskej katolíckej charity. Zároveň však dodáva, že je to málo a že by potrebovali omnoho častejšiu výučbu. Problémom sú však ľudia. Touto prácou si totiž na dovolenku nezarobíte.

Rohullah po deviatich mesiacoch zvláda slovenčinu na veľmi solídnej komunikačnej úrovni. „Viem sa dohovoriť v obchode, no na zložitejšie konverzácie si ešte netrúfam,“ vysvetľuje. Po niekoľkých týždňoch si dokázal na podmienky na Slovensku zvyknúť a začal sa zaujímať, čo so svojím životom v novej krajine. Na rozdiel od niektorých jeho „kolegov“. „Mnohí ľudia, čo sem prídu, len očakávajú pomoc a nič pre to nespravia. Poznám človeka, ktorý je tu dva mesiace a neurobil pre seba ešte nič,“ opisuje situáciu.

On sám je však iný prípad. Ihneď po príchode sa začal zaujímať o štúdium na vysokej škole, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Na jeseň nastupuje na Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Okrem toho vyučuje angličtinu a pracuje v kuchyni. „Na začiatku to bolo ťažké, keďže som až doteraz nerobil nič iné, len tlmočil. Ale naučil som sa to a dnes dokážem byť plnohodnotným členom tímu,“ uzatvára Rohullah s úsmevom.

5 vecí, ktoré chcete o utečencoch vedieť

Minulý týždeň sme na Facebooku Hospodárskych novín zverejnili výzvu, aby ste zasielali svoje otázky v súvislosti s migrantmi a utečencami. Ponúkame odpovede na päť najčastejších.

1. Je možné, že medzi utečencami sú aj teroristi?

Väčšina ľudí, ktorí spáchali na Západe teroristické útoky, boli zradikalizovaní občania, ktorí sa na území daného štátu už narodili. Pravdepodobnosť je síce malá, avšak takáto možnosť sa nedá vylúčiť.

2. Predstavujú migranti hrozbu pre našu spoločnosť a kultúru?

To závisí od toho, ako dokážeme utečencov prijať, no teoreticky áno. Ak sa totiž pozrieme na Západ, najmä na okrajoch veľkých miest vidno, že integračná politika zatiaľ nevychádza podľa predstáv.

3. Akým spôsobom sa integrujú utečenci do spoločnosti?

Prvoradé je, aby sa naučili miestny jazyk, pochopili miestne zvyky a kultúru. Na to slúžia štátne inštitúcie a neziskové organizácie. Po približne šesťmesačnej príprave im potom pomáhajú pri hľadaní miesta na bývanie a pracovnej pozície.

4. Ako riešime problémy s utečencami v miestach konfliktov?

Najmä poskytovaním finančnej a humanitárnej pomoci v utečeneckých táboroch v blízkosti vojnových zón. Každá krajina odvádza do fondu UNHCR isté percento zo svojho hrubého domáceho dôchodku. Zo Slovenska na takúto pomoc za ostatné štyri roky smerovalo približne 400-tisíc eur.

5. Existuje súvislosť medzi inváziami štátov na Blízkom východe a aktuálnou vlnou utečencov?

Áno. Viacerí analytici poukázali na súvislosť medzi vojnovými konfliktmi v Iraku či Líbyi a narastajúcim počtom utečencov. Najmä Líbya ako aktuálne nefunkčný štát je totiž dnes doslova rajom pre prevádzačov a pašerákov ľudí.