Zásadná zmena vo všetkých vedúcich štátnych funkciách Číny je pripravená už osem mesiacov pred 16. zjazdom tamojšej komunistickej strany. Peking tak chce predísť tomu, aby sa o kreslá nestrhla bitka až na zjazde. Zároveň dáva najavo, že si praje udržanie stability hladkým odovzdaním moci. V období, keď sa čakajú ekonomické a sociálne otrasy v dôsledku prehlbovania reforiem, ktoré si vyžaduje prijatie krajiny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), to je pre vedenie štátu dôležitá úloha.
Novým najvyšším predstaviteľom štátu a predsedom Komunistickej strany Číny sa má stať podľa denníka South China Morning Post, ktorý vychádza v Hongkongu, terajší viceprezident Chu Ťin-tchao. V oboch najvyšších funkciách nahradí od marca budúceho roku Ťiang Ce-mina. Súčasného premiéra Ču Žung-ťia nahradí jeho námestník Wen Ťia-pao. Predsedom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov -- parlamentu -- sa má stať stranícky funkcionár, člen politbyra, Li Žuej-chuan.
Podľa South China Morning Post sa na miesta námestníkov posunú ľudia, ktorí majú povesť umiernených stúpencov reforiem.
Nemecký denník Handelsblatt konštatuje, že zloženie nového vedenia neskrýva žiadne veľké prekvapenia. Mená tých, ktorých majú povýšiť, už boli známe skôr. O tom, že nastúpia do vyšších funkcií, napovedá aj to, že si ich v poslednom čase viac všíma miestna tlač. V Číne to je neklamný signál, že ide o perspektívne osoby.
Ťiang Ce-min chce svoju funkciu odovzdať v marci budúceho roku. Tento politik, ktorý si zakladá na tom, že je priamym pokračovateľom "otca" politiky otvorených dverí a reforiem Teng Siao-pinga, však z vrcholnej politiky úplne neodchádza. Teng si chce -- rovnako, ako to urobil jeho vzor v roku 1989, keď odchádzal z vrcholného postu -- ponechať funkciu predsedu Ústrednej vojenskej komisie. To mu umožní kontrolovať armádu, ktorá je stále ešte značne konzervatívna a reformy, ktoré zhoršujú postavenie vojakov, sleduje s podozrením. Predstavitelia armády nemôžu Tengovi zabudnúť, že im zobral výnosné podniky vrátane hotelov, čo vojakom umožňovalo žiť ako štát v štáte.
Vcelku za dá povedať, že pomer medzi reformátormi a tými, ktorí zastávajú skôr konzervatívny názor, zostáva vyvážený. Konečné slovo bude však mať až jesenný zjazd komunistov. Čína má síce povesť ostrova pokoja v rozbúrenom mori ázijských ekonomík, ale i ona sa v poslednom čase borí s problémami, ktoré obmedzujú jej rast.
Nepodarila sa, napríklad, rozsiahlejšia reštrukturalizácia priemyslu. Hospodárstvo nesie veľké bremeno neefektívnych štátnych podnikov udržovaných nad hladinou umelo zo strachu pred prudkým rastom nezamestnanosti. Členstvo Číny vo WTO bude nútiť k väčšej otvorenosti hospodárstva, čo so sebou prinesie omnoho väčšiu konkurenciu a nebezpečenstvo otrasu hlavne v menej rozvinutých oblastiach.
Zaujímavou okolnosťou na okraji zmien je to, že sa vedenie štátu snaží obmedziť typický čínsky jav, nepotizmus. Funkcionári rodiny môžu mať podľa nového zákona vo vysokých pozíciách iba jedného člena klanu. Ako sa to podarí presadiť, to je iná otázka. Napríklad, syn terajšieho najvyššieho predstaviteľa strany a štátu vedie na ministerskej úrovni čínsku akadémiu vied, pripomína Handelsblatt.