Obežná dráha má dvoch nových obyvateľov. V piatok v noci sa k satelitom obiehajúcim okolo Zeme pridali ďalšie dva, ktoré budú slúžiť na spojazdnenie najpresnejšej navigácie sveta Galileo. Ten bude potrebovať tridsať satelitov, od piatka ich má vo vesmíre už desať.
Satelity Galielo-9 a Galileo 10, alebo aj Alba a Oriana, vyrazili do vesmíru na ruskej rakete Soyuz z Francúzskej Guyany. Štyri hodiny po štarte poslali na základňu signál o úspešnom odpojní sa teraz už obiehajú okolo Zeme. Satelitný navigačný systém je projektom Európskej komisie, ktorý sa realizuje prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry. Galileo je navrhnutý tak, aby dopĺňaj americký systém GPS a pridával k nemu oveľa presnejšie dáta. Služby satelitou nebudú plne využiteľné, až kým nebude na obežnej dráhe 14 satelitov (dva vypustia ešte tento rok, ďalšie dva začiatkom roka 2016), už teraz je v určitých zariadeniach, signály z nových satelitov môžu využívať zariadenia, ktoré majú kompatibilné čipy už teraz. „Na trhu je viacero druhov takýchto čipov, napríklad v niektorých smartfónoch či navigačných setoch v autách. Tie sú už teraz schopné kombinovať signály z Galilea so signálmi GPS,“ povedal Javier Benedicto, manažér programu Galileo v ESA.
Satelitná navigácia bude mať vo finále na obežnej dráhe 30 satelitov a plne funkčná má byť v roku 2020.
Galileo prinesie oveľa väčšiu bezpečnosť
Na spolupráci vo vývoji Galilea sa podieľa aj Slovensko. O navigačnom systéme, jeho využití a o našej úlohe v rámci jeho vývoja pre HN porozprával Bohuslav Chrenko, zástupca Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity a zástupca Slovenska pri Európskej vesmírnej agentúre pre navigačné systémy.
Čo znamená vypustenie satelitov ESA pre navigáciu?
Nie každý vie, že Európa má dva kozmické navigačné systémy. Je tu menej známy systém so zvláštnym názvom EGNOS, ktorý vysiela korekcie k signálu GPS. Navigačný signál letiaci z vesmíru dole cez rôzne vrstvy atmosféry sa často deformuje a „rozostruje“. EGNOS porovnáva presne známu pozíciu pozemných staníc vo vašej blízkosti s polohou vypočítanou z prijatého signálu GPS a rozdiel vám opätovne zasiela ako spresňujúcu korekciu.
Hlavnú pozornosť verejnosti väčšinou priťahuje navigačný systém Galileo, ktorého dva satelity boli v piatok súbežne vypustnené z francúzskeho kozmodrómu Kourou ruskou raketou Sojuz.
Systém Galileo bude pozostávať z 30 operačných satelitov obiehajúcich vo výške približne 23 222 km nad Zemou, na dráhach so sklonom 56 ° k zemskému rovníku v troch rovinách, vzájomne voči sebe posunutých o 120 °. V každej rovine bude 9 družíc + 1 záložná.
Teraz všetko smeruje k tomu, aby bol na budúci rok dosiahnutý dôležitý míľnik počiatočnej spôsobilosti poskytovať vybrané služby a na to je potrebné vo vesmíre rozvinúť prvú časť infraštruktúry.
Ako bude Galileo prakticky využiteľný pre bežných ľudí?
Predovšetkým tým, že sa ľudia budú môcť cítiť oveľa bezpečnejšie na cestách v autách, vlakoch, lietadlách. Rovnako v mestách, na mori alebo na horách. Užívateľ sa bude môcť spoľahnúť nielen na vysokú presnosť, ale aj na kontinuitu signálu.
V letectve nebudú potrebné drahé pozemné systémy, zaisťujúce priblíženie a pristátie lietadiel na malých letiskách, takže ich bude možné bezpečne a efektívne prevádzkovať so službou Safety of Life Service aj za podmienok zhoršenej viditeľnosti.
Budú satelity na obežnej dráhe využiteľné aj na iné aktivity?
Satelity budú doslova zachraňovať životy. Ak napríklad dnes nahlásite miesto havárie na diaľnici a pošlete nepresné súradnice, sanitka môže prísť z nesprávneho smeru a v situácií, keď rozhodujú minúty, bude musieť obchádzať dlhé kilometre, aby sa dostala do vášho pruhu. Na takúto starosť môžeme onedlho zabudnúť.
Presné meranie posuvov veľkých stavieb, môže pomôcť pri výstavbe a údržbe priehrad alebo mostov.
Poľnohospodárom umožní navigačný systém pracovať s poľom už nie ako jedným rovnorodým celkom, ale ako rôznorodým prostredím, v ktorom každé miesto má inú zásobu živín alebo vlhkosť a polohovo presne, podľa vlastností pôdy nastavovať dávky hnojív či monitorovať výskyt škodcov.
Akým spôsobom je Galileo porovnateľný s americkým GPS a ruským Glonassom? Čím sú rozdielne?
K tomuto výpočtu by som pridal aj čínsky Beidou. Všetky systémy pracujú v priestore navzájom nezávisle na rôznych dráhach, napríklad americký GPS je rozmiestnený o niečo hlbšie pod nami. Dole pozemné prijímače môžu súbežne využívať signál viacerých z nich.
Európsky systém vďaka mimoriadne presným atómovým hodinám dosahuje najvyššiu presnosť určovania polohy a času na svete. Navyše súčasne disponuje celosvetovou službou Search and Rescue, ktorá vás môže v prípade núdze automaticky lokalizovať, oznámiť to záchranným zložkám a zároveň vám poslať informáciu, že pomoc je už na ceste.
Prečo Galileo prichádza až teraz?
O vzniku Galilea /vtedy sa ešte tak nevolal/ sa začalo uvažovať niekedy okolo roku 1999, keď to mal byť verejný projekt financovaný súkromnými investormi. Pôvodné plány však pre svoju mimoriadnú náročnosť začali vytvárať medzi investormi silné napätie a preto sa Európska komisia v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou dohodli na prevzatí kontroly. Vtedy samozrejme ešte nikto nevedel, čo všetko príde a aký dlhý a náročný vývoj bude nasledovať. Dnes ešte nikto presne nevie, kedy bude plne rozmiestnený, odhady sa pohybujú niekde okolo roku 2020. Ale som presvedčený, že odmena za vynaloženú námahu bude viac než dostatočná.
Akú rolu hrá Slovensko vo vývoji a príprave spustenia systému?
Slovensko sa ako člen EÚ podieľa na financovaní Galilea a preto naše podniky majú právo zúčastniť sa na dodávkach zariadení, ak by uspeli v súťaži. Avšak, keď oddelíme právo a možnosti a pozrieme sa na to z pohľadu našich podnikov, tak si možno všimnete, že vývoj zabezpečuje ESA, ktorej nie sme členmi, spolu s hlavnými dodávateľmi systému.
Cesta, ako zapojiť slovenské podniky do dodávateľského reťazca hlavných kontraktorov je prehĺbiť spoluprácu s ESA ešte vo fáze vývoja určitého systému, čo dáva vysokú nádej na opakované dodávky do navigačných satelitov druhej generácie alebo pozemných staníc a infraštruktúry.
Čo je vaša práca ako zástupcu pre systém Galileo na Slovensku?
Slovensko je členom Európskej únie, no zatiaľ nie Európskej vesmírnej agentúry. Ľudia sú častokrát zmätení a nie je im jasné delenie medzi obomi inštitúciami. Obe existujú nezávisle a pracujú samostatne na svojich úlohách. Únia má 28 členov, no nie tých istých ako ESA. Tá má aktuálne 22 členských krajín, ale patria medzi ne aj Švajčiarsko či Nórsko, ktoré nie sú v EÚ.
Slovensko má vo výbore ESA pre navigáciu štatút pozorovateľa bez rozhodovacích právomocí a tak sa snažíme získané informácie využiť pre zapojenie čo najväčšieho počtu našich podnikov a vytvorenie priemyselnej základne, k čomu sa podarilo zároveň zaistiť aj financovanie prvých aktivít.
Akým spôsobom vy osobne spolupracujete s ESA?
Je to aj vecou srdca. Bol tu sen od mala prispieť niečim k túžbe ľudstva dostať sa niekam vysoko a ďaleko. Sme Európania a Európska vesmírna agentúra nám je prirodzene najbližšia.
Preto sme sa spoločným úsilím ministerstiev, akadémie vied a neziskových organizácií usilovali o vstup Slovenska do ESA. Nie každý veril, že Slovensko má kapacity sa do takejto spolupráce zapojiť. Preto sme podporovali balónové stratosférické lety, vzdelávanie mladých ľudí a aj prípravu prvej slovenskej družice. Dnes už sme podstatne ďalej a dá sa povedať, že Šípková Ruženka sa prebudila.
Kedy sa Slovensko oficiálne stane členom Európskej vesmírnej agentúry?
V roku 2010 sme podpísali s ESA prvú Dohodu o spolupráci, ktorá bola nasledovaná vo februári 2015 Zmluvou o Európskom spolupracujúcom štáte. Jej úlohou je zapojiť krajinu do vybraných programov a aktivít agentúry a pripraviť ju na budúce členstvo. Zmluva je podpísaná na 5 rokov a po jej uplynutí sa začne uvažovať o ďalšom možnom začleňovaní. Podobne, ako pri vstupe do EÚ, ponúka ESA prechodné obdobia a výhody pre náš priemysel, aby mohol získať potrebné kapacity, prepojenia a zaistiť tak vysokú konkurencieschopnosť.