"Tak hej. My umrieme. Ale vy tiež. Pretože za nami už nie je nikto, kto by sa im postavil." Podplukovník Anatolij Vinogrodskij je nahnevaný a unavený. Keď hovorí "my", myslí tým ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí dnes stoja na prednej frontovej línii. Pod "vy" myslí nás, Európanov. A nakoniec "nimi" má na mysli ruskú armádu. Nie východoukrajinských separatistov, rebelov zo všetkých kútov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí ho na Donbas prišli obnovovať, ale regulárnu ruskú armádu. S ktorou on, ako tvrdí, už rok bojuje.

Dôkazov vraj má, že by sa s nimi mohol postaviť pred medzinárodný tribunál. "Mnohokrát som ukoristil ruskú vojenskú techniku, zajal som ruských vojakov aj s dokumentmi. To už ani nie je zaujímavé, diskutovať o tom, či tu regulárna ruská armáda bojuje, alebo nie. Kto tomu nechce veriť, proste neuverí, ani keď mu to všetko prinesiem pod nos," hovorí veliteľ mariupolskej posádky slávneho práporu Donbas.

Vinogrodskij sedí v strede obrovského prímorského campu, pôvodne rekreačného zariadenia, ktoré patrilo synovi bývalého prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča. S pomocou vysielačky a pár mobilov velí niekoľkým stovkám mužov, z ktorých sa podľa neho počas roka stali výborní vojaci. Na rozsiahlej pláži je len niekoľko vojakov, ktorým veliteľ povolil návštevu manželky a detí. Kúpu sa v susedstve protileteckého guľometu.

Viete, koľko mi zabili kamarátov?

"Problém sú Rusi a ich regulárna armáda, ktorá proti nám stojí," tvrdí Vinogrodskij. "Už rok s nimi bojujem. Keby išlo len o separatistov, dávno je po vojne. Občas im zostrelíte bezpilotné lietadlo," dodáva. "Myslíte si, že povstalci v Donbase, baníci a robotníci z tovární majú zrazu bezpilotné lietadlá?"

V celej jednotke sa nachádza len jeden cudzinec - Poliak Wadim, ktorý sem z Londýna prišiel, ako hovorí, brániť Európu pred Rusmi. Ukrajinec Viktor sa vrátil domov z dobre plateného miesta v Arabských emirátoch. V Donbase slúži aj niekoľko Rusov a Bielorusov.

"Viete, koľko mi zabili kamarátov?" Hovorí dievča s plavými vlasmi, ktoré sa volá Káťa a je z Krymu. Je jednou zo šiestich dievčat, ktoré slúžia v prápore Donbas. Utiekla z polostrova po tom, čo ho zabrala ruská armáda. Prihlásila sa do Donbasu ako zdravotníčka: "Obetovala som všetko. Pár kamarátov mi zabili. A teraz mám povedať, tak východ Ukrajiny necháme teroristom a Rusom a všetko, čo sme prežili, tie strašné straty, všetko to je zbytočné? Vari nás Európa nechápe?"

Dohoda z Minsku, alebo z Mníchova?

Vinogrodskij má od pondelka mimoriadne zlú náladu. Posledné rokovania kontaktnej skupiny v Minsku o zastavení paľby a demilitarizácii územia okolo frontovej línie podľa neho skončili katastrofou. Z vojenského hľadiska odsúdili požiadavku tzv. demilitarizácie časti Azovského pobrežia, teda v skutočnosti odsun jeho jednotky od obce Šyrokyne, všetci ukrajinskí velitelia, ktorí operujú v oblasti Azovského mora.

Ukrajinské velenie sektoru "M" (južná časť východoukrajinského frontu okolo prístavu Mariupol) oficiálne oznámilo, že príkaz na odsun svojich ľudí od Šyrokyna nevydá, pokiaľ nebudú splnené dve podmienky: úplné zastavenie paľby zo všetkých druhov zbraní a vybudovanie stáleho pozorovacieho stanovišťa pre misiu OBSE priamo v obci Šyrokyne.

"Ja Minské dohody nenazývam ani tak dohodami, ako skôr sprisahaním. Vlastne by som ich prirovnal k Mníchovskej dohode, s ktorou Československo malo svoje skúsenosti," tvrdí podplukovník. Podľa neho požiadavka, aby sa ukrajinské jednotky stiahli z kopcov okolo Šyrokyne, znamená "otvorenie cesty pre protivníka na celom južnom pobreží Ukrajiny." Nielen on sa rozhodol, že ak by takýto príkaz dostal od svojho velenia, odmietne sa mu podriadiť.

"Ja som profesionálny vojak. Dôstojník ukrajinskej armády, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do práporu Donbas. A viem, čo to je vojenská disciplína a ako vážne je, keď vám hovorím, že nesplním rozkaz. Ak ale dostanem príkaz opustiť vrcholky okolo Šyrokyna, okamžite zháňam právnikov a zažalujem svojho najvyššieho veliteľa za vlastizradu. Alebo sa dostanem k prezidentovi a vysvetlím mu to. To totiž nie je žiadna demilitarizácia, ale odovzdanie ďalšieho kusu nášho územia nepriateľovi. Dokážeme to pred súdom."

Kľúčový bod fronty

Šyrokyne ako kľúčový bod frontovej línie patrí podľa minských dohôd z tohtoročného februára k územiu, ktoré majú kontrolovať ukrajinské sily. Dohody boli podpísané 15. februára a proruské jednotky sa posunuli až do Šyrokyna niekoľko dní po tom – v noci z 21. na 22. februára. „Vtedy išlo o jasné porušenie mierových dohôd zo strany Rusov a separatistov, ale OBSE o tom mlčalo,“ tvrdí podplukovník.

Obec je dnes rozdelená na dve časti a vďaka strategickej pozícii práporov Donbas a Azov proruské sily nemôžu po pobreží postúpiť ďalej na západ. „Majú tam ale tanky a delá, a akonáhle sa im odkryjeme, akonáhle zlezieme z tých kopcov dole, obsadia ich oni a začnú bez ohľadu na akékoľvek dohody páliť po našich nechránených vojakoch,“ obává se Vinogrodskij.

Jeho muži teraz stoja na najzápadnejšom cípe Šyrokyna, v ulici s príznačným názvom „Sovětskaja“. „Keď na nás začnú z druhej strany strieľať, ja musím žiadať svoje velenie o povolenie na streľbu odpovedať. Dodržujú predsa mierové dohody! Až keď kričím neuveriteľne vulgárne na našich generálov, ktorí o tom rozhodujú, dovolia mi brániť sa. A pozorovatelia OBSE potom povedia, že ukrajinská strana porušila prímerie.“

Nielen Vinogrodskij, ale prakticky všetci ukrajinskí velitelia operujúci na azovskom pobreží sú presvedčení, že misia OBSE stráni Rusku, a teda aj separatistom, predovšetkým preto, že v nej je rada prorusky naladených pozorovateľov z Ruska, Bieloruska a Srbska. „Ako môže krajina, ktorá je aj v rezolúciách vašej EU označovaná ako agresor, mať svojich ľudí v pozorovateľskej misii, to naozaj nechápem,“ hnevá se Vinogrodskij. Podľa neho má OBSE presné informácie o pohybe príslušníkov pravidelnej ruskej armády, ale toto svedectvo zamlčiava.

Strieľa sa v noci

Špeciálna monitorovacia misia OBSE vo svojej poslednej správe o návšteve Šyrokyna píše, že prítomnosť separatistov z "DNR" nezaznamenala, zato prítomnosť ukrajinských vojakov áno. Na mieste pozorovatelia pobývali od 13.00 do 13.15 a za tú dobu počuli 10 výstrelov zo severozápadného smeru. Ovšem zaujímavé je, že v správe je jasne dislokovaná ukrajinská armáda na juhozápade obce. Kto teda strieľal zo severu? Aj preto ukrajinská strana vyžaduje stálu misiu priamo v Šyrokynu.

Na mariupolskom úseku frontu bol vo štvrtok pokoj. Strieľa sa hlavne v noci a v posledných dňoch len z ručných zbraní. "Ostreľujú naše pozície hlavne z obcí Sachanka a Bezimennoje," hovorí plukovník Vinogrodskij. "Ale všetko máme pod kontrolou. Zatiaľ." Jeho prápor Donbas, ktorý založil dnes už legendárny veliteľ, teraz poslanec ukrajinského parlamentu Semjon Semjončenko, má od začiatku vojny najväčšie straty zo všetkých jednotiek. Za rok prišiel o 117 mužov.