Po hádkach a veľkom boji sa novým predsedom Európskej komisie stane bývalý portugalský premiér José Manuel Barroso. Na tomto poste v novembri vystrieda Romana Prodiho.
Jeho nominácia síce bola voľbou najmenšieho odporu, už po prvých tlačových konferenciách a vypočúvaniach pred poslancami Európskeho parlamentu sa však ukázal ako skúsený politik a dobrý komunikátor so zmyslom pre humor. No a po predchádzajúcom predsedovi komisie Romanovi Prodim bude tento len 48-ročný expremiér nepochybne príjemným osviežením.
Barroso si uvedomuje, že Európa potrebuje silnú, dôveryhodnú a nezávislú komisiu.
Zostáva už iba dúfať, že príliš rýchlo alebo ľahko nepodľahne tlaku niektorých veľkých členských krajín Európskej únie.
Prvou skúškou pritom bude vytvorenie portfólií v novej 25-člennej komisii a ich pridelenie jednotlivým krajinám. Zatiaľ odoláva tlaku Francúzska a Nemecka na vytvorenie postu "superkomisára" zodpovedného za ekonomickú politiku únie a zároveň jeho obsadenie súčasným nemeckým komisárom pre rozšírenie Günterom Verheugenom.
"Nechcem vo svojom tíme superkomisára, chcem skôr tím 24 superkomisárov. Princíp kolegiality je nevyhnutný a v mojej komisii prevládne... nebudú prvotriedni a druhotriedni komisári v komisii, ktorú povediem," odkázal neodbytnému Parížu a Berlínu.
Nárok na zaujímavé portfólio -- ekonomické a monetárne záležitosti alebo konkurencieschopnosť -- si robí aj Írsko. Tu sa však stretávajú jeho záujmy s francúzskymi.
Barroso tak zrejme bude musieť nájsť vyhovujúci kompromis, Francúzsko a Nemecko by mu to mohli neskôr vrátiť pri rokovaní o Pakte stability či vo finančnom rámci na roky 2007 až 2013. Práve tieto dve témy budú spolu s oživením Lisabonskej stratégie jeho hlavnými úlohami počas päťročného funkčného obdobia. Kým jeho predchodca Prodi považoval pravidlá Paktu stability za "hlúpe", Barroso sa o tom vyjadroval opatrne. Prepísanie kritérií eurozóny nepovažuje za najmúdrejšie riešenie, na druhej strane sa prihovára za zohľadnenie situácie v krajinách, ktoré pravidlá porušujú.
Tvrdým orieškom bude pre Barrosa aj iracká trauma Európskej únie. Hoci dookola vysvetľoval, že rozhodnutie či podporiť Amerikou vedenú inváziu do Iraku, bolo najťažším v jeho premiérskej kariére, európskych socialistov to napríklad pri jeho včerajšej voľbe nepresvedčilo. A to napriek "technickej dohode" uzavretej medzi socialistickou a ľudoveckou frakciou v Európskom parlamente. Tá síce od socialistov priamo nevyžadovala podporu Barrosa (kandidáta ľudovcov). Bolo však verejným tajomstvom, že ľudovci za podporu Josepa Borrella na post predsedu Európskeho parlamentu od socialistov očakávajú ústretovosť pri voľbe šéfa komisie.
A tak napriek cirkusu, ktorý výber a schvaľovanie nového predsedu Európskej komisie sprevádzal, to najťažšie má Barroso ešte len pred sebou. A je to naozaj úloha ťažká aj pre supermana.